TLAČOVÁ KONFERENCIA

Christine Lagardová, prezidentka ECB
Luis de Guindos, viceprezident ECB

Frankfurt nad Mohanom 27. júla 2023

Dobrý deň, spolu s viceprezidentom vás vítame na dnešnej tlačovej konferencii.

Inflácia ďalej klesá, no stále sa očakáva, že zostane príliš dlho na príliš vysokej úrovni. Sme odhodlaní zabezpečiť včasný návrat inflácie na cieľovú úroveň 2 % v strednodobom horizonte. Rada guvernérov sa preto dnes rozhodla zvýšiť tri kľúčové úrokové sadzby ECB o 25 bázických bodov.

Dnešné zvýšenie sadzieb odráža naše hodnotenie inflačného výhľadu, dynamiky základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Vývoj od nášho posledného zasadania podporuje naše očakávanie, že inflácia bude počas zvyšku roka ďalej klesať, ale zostane nad cieľovou úrovňou dlhší čas. Hoci niektoré ukazovatele vykazujú známky zmierňovania, základná inflácia zostáva celkovo vysoká. Transmisia doterajšieho zvyšovania úrokových sadzieb je naďalej výrazná: podmienky financovania sa ďalej sprísnili a v čoraz väčšej miere tlmia dopyt, čo je dôležitý faktor návratu inflácie späť k cieľu.

Naše budúce rozhodnutia zabezpečia, aby kľúčové úrokové sadzby ECB boli na dostatočne reštriktívnej úrovni až dovtedy, kým to bude potrebné na zabezpečenie včasného návratu inflácie na cieľovú úroveň 2 % v strednodobom horizonte. Pri určovaní primeranej úrovne a dĺžky trvania reštrikcie sa budeme naďalej riadiť aktuálnymi údajmi. Naše rozhodnutia o úrokových sadzbách budú vychádzať predovšetkým z nášho hodnotenia inflačného výhľadu na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky.

Okrem toho sme sa rozhodli nastaviť výšku úročenia povinných minimálnych rezerv na 0 %. Toto rozhodnutie zachová účinnosť menovej politiky udržaním aktuálneho stupňa kontroly nad nastavením menovej politiky a zabezpečením plného premietania našich rozhodnutí o úrokových sadzbách do peňažných trhov. Zároveň zlepší efektívnosť menovej politiky znížením celkového objemu úrokov, ktoré je potrebné odvádzať z rezerv v záujme implementácie primeraného nastavenia menovej politiky.

Dnešné rozhodnutia sú uvedené v tlačovej správe zverejnenej na našej internetovej stránke. Podrobné informácie o zmene úročenia povinných minimálnych rezerv sú v osobitnej tlačovej správe, ktorá má byť zverejnená o 15:45 h SEČ.

Teraz podrobnejšie opíšem, ako hodnotíme vývoj hospodárskej situácie a inflácie, a následne sa zameriam na našu analýzu finančných a menových podmienok.

Hospodárska aktivita

Krátkodobý výhľad hospodárskeho vývoja v eurozóne sa zhoršil, do značnej miery vzhľadom na slabší domáci dopyt. Vysoká inflácia a prísnejšie podmienky financovania tlmia spotrebu. To sa nepriaznivo prejavuje najmä na priemyselnej produkcii, ktorú brzdí aj slabý zahraničný dopyt. Známky oslabovania vykazujú aj investície do nehnuteľností na bývanie a podnikové investície. Služby zostávajú odolnejšie, predovšetkým v podsektoroch s intenzívnym osobným kontaktom, ako je cestovný ruch. Dynamika sektora služieb sa však spomaľuje. V krátkodobom horizonte sa očakáva naďalej slabá hospodárska aktivita. V priebehu času by klesajúca inflácia, rastúce príjmy a zlepšovanie ponukových podmienok mali prispievať k hospodárskemu oživeniu.

Situácia na trhu práce je naďalej stabilná. Miera nezamestnanosti zostala v máji na historickom minime 6,5 % a pokračuje intenzívna tvorba nových pracovných miest, najmä v sektore služieb. Z výhľadových ukazovateľov zároveň vyplýva, že tento trend sa môže v nadchádzajúcich mesiacoch spomaliť a v prípade výrobného sektora sa môže dostať do záporného pásma.

S ústupom energetickej krízy by vlády mali urýchlene a koordinovane ukončiť príslušné podporné opatrenia. Tento krok je nevyhnutný, aby sa predišlo zvyšovaniu strednodobých inflačných tlakov, ktoré by si vyžadovalo ráznejšiu reakciu menovej politiky. Vítame nedávne vyhlásenie Euroskupiny k rozpočtovej pozícii eurozóny, ktoré je v súlade s naším záverom. Rozpočtová politika by sa mala zameriavať na zvyšovanie produktivity našej ekonomiky a postupné znižovanie vysokej zadlženosti verejnej správy. Politiky zamerané na zvýšenie ponukovej kapacity eurozóny môžu pomôcť znížiť cenové tlaky v strednodobom horizonte a zároveň podporiť ekologickú transformáciu, čo je zároveň jedným z cieľov programu Next Generation EU. Reforma rámca správy ekonomických záležitostí EÚ by sa mala uzavrieť do konca tohto roka.

Inflácia

Inflácia sa v júni ďalej znížila a po 6,1 % v máji dosiahla 5,5 %. Ceny energií znova klesli, v medziročnom vyjadrení o 5,6 %. Ďalej sa spomaľovala inflácia cien potravín, ktorá však stále dosahuje vysokých 11,6 %.

Inflácia bez energií a potravín sa v júni mierne zvýšila na 5,5 %, pričom trend vývoja tovarov a služieb sa líšil. Inflácia cien tovarov ďalej klesla, z májových 5,8 % na 5,5 %. Inflácia cien služieb sa naopak zvýšila na 5,4 %, z 5,0 % v máji, a to v dôsledku výrazného rastu výdavkov na dovolenky a cestovanie a tiež odrážajúc kladné bázické efekty.

Pôsobenie faktorov inflácie sa mení. Vplyv externých zdrojov inflácie sa zmierňuje. Domáce cenové tlaky vrátane rastúcich miezd a naďalej výrazných ziskových marží sú naopak čoraz dôležitejšou hnacou silou inflácie.

Hoci niektoré ukazovatele klesajú, základná inflácia zostáva celkovo vysoká, okrem iného v dôsledku pretrvávajúceho vplyvu predchádzajúceho zvyšovania cien energií na ceny v celej ekonomike. Hoci sa väčšina ukazovateľov dlhodobejších inflačných očakávaní v súčasnosti pohybuje na približne dvojpercentnej úrovni, niektoré ukazovatele zostávajú zvýšené a je potrebné ich pozorne monitorovať.

Hodnotenie rizík

Výhľad hospodárskeho rastu a inflácie zostáva veľmi neistý. Medzi riziká pomalšieho hospodárskeho rastu patrí neoprávnená vojna Ruska proti Ukrajine a nárast širšieho geopolitického napätia, ktorý by mohol viesť k fragmentácii svetového obchodu a zasiahnuť tak hospodárstvo eurozóny. Pomalší rast by tiež mohol byť dôsledkom silnejších než očakávaných účinkov menovej politiky alebo oslabenia svetovej ekonomiky vedúceho k utlmeniu dopytu po vývoze z eurozóny. Hospodársky rast by naopak mohol projektované hodnoty prekročiť, ak by priaznivá situácia na trhu práce, rastúce reálne príjmy a ustupujúca neistota viedli k zvýšeniu dôvery a spotreby zo strany ľudí a podnikov.

Medzi riziká rýchlejšieho cenového vývoja patrí potenciálne obnovenie tlakov na rast cien energií a potravín, okrem iného v súvislosti s jednostranným odstúpením Ruska od Čiernomorskej obilnej iniciatívy. Rýchlejší než projektovaný rast cien potravín tiež môže byť dôsledkom nepriaznivých poveternostných podmienok v dôsledku prebiehajúcej klimatickej krízy. K ďalšiemu zvyšovaniu inflácie, i v strednodobom horizonte, by mohol prispieť aj dlhodobý rast inflačných očakávaní nad úroveň nášho cieľa alebo vyšší než očakávaný rast miezd alebo ziskových marží. Slabší dopyt, spôsobený napríklad silnejším účinkom transmisie menovej politiky, by naopak viedol k nižším cenovým tlakom, a to najmä strednodobo. K rýchlejšiemu poklesu inflácie by okrem toho prispel aj rýchlejší prenos klesajúcich cien energií a pomalšieho rastu cien potravín do cien ostatných tovarov a služieb, než sa v súčasnosti očakáva.

Finančné a menové podmienky

Sprísňovanie našej menovej politiky sa naďalej výrazne premieta do širších podmienok financovania. Bezrizikové úrokové miery pri krátkodobých až strednodobých splatnostiach sa od nášho posledného zasadania zvýšili a náklady bánk na financovanie vzrástli, čiastočne v dôsledku prebiehajúceho ukončovania cielených dlhodobejších refinančných operácií (targeted longer-term refinancing operations – TLTRO) ECB. Vysoká splátka TLTRO v júni vďaka dobrej pripravenosti bánk prebehla bez problémov. Priemerné sadzby podnikových a hypotekárnych úverov v máji ďalej vzrástli na 4,6 % a 3,6 %.

Ako potvrdil náš najnovší prieskum bankových úverov, vyššie úverové sadzby a s nimi spojená redukcia spotrebných plánov viedli k ďalšiemu prudkému poklesu dopytu po úveroch v druhom štvrťroku. Okrem toho došlo k ďalšiemu sprísneniu úverových štandardov v prípade úverov podnikom a domácnostiam, keďže banky si čoraz viac uvedomujú riziká, ktorým čelia ich klienti, a sú menej ochotné ich znášať. Prísnejšie podmienky financovania tiež vedú k poklesu dostupnosti nehnuteľností na bývanie a k zníženiu ich investičnej atraktívnosti. Dopyt po hypotékach klesol piaty štvrťrok za sebou.

Ročná miera rastu poskytovania úverov za týchto okolností v júni ďalej klesala: v prípade podnikov sa znížila na 3,0 % a v prípade domácností na 1,7 %, s anualizovanými mierami rastu v druhom štvrťroku na úrovni 0,0 % a -0,2 %. Slabá úverová aktivita a redukcia súvahy Eurosystému viedli k poklesu ročného tempa rastu peňažnej zásoby na 0,6 % v júni, s anualizovanou mierou rastu v druhom štvrťroku na úrovni -1,1 %.

Záver

Inflácia ďalej klesá, no stále sa očakáva, že zostane príliš dlho na príliš vysokej úrovni. Rada guvernérov sa preto dnes rozhodla zvýšiť tri kľúčové úrokové sadzby ECB o 25 bázických bodov.

Naše budúce rozhodnutia zabezpečia, aby kľúčové úrokové sadzby ECB boli na dostatočne reštriktívnej úrovni až dovtedy, kým to bude potrebné na zabezpečenie včasného návratu inflácie na cieľovú úroveň 2 % v strednodobom horizonte. Pri určovaní primeranej úrovne a dĺžky trvania reštrikcie sa budeme naďalej riadiť aktuálnymi údajmi. Naše rozhodnutia o úrokových sadzbách budú vychádzať predovšetkým z nášho hodnotenia inflačného výhľadu na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky.

V každom prípade sme pripravení všetky svoje nástroje v medziach nášho mandátu upraviť, aby sme zabezpečili návrat inflácie na našu cieľovú úroveň 2 % v strednodobom horizonte a naďalej plynulú transmisiu menovej politiky.

Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.

Doslovné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.