ECB zverejňuje Konvergenčnú správu z roku 2012

Európska centrálna banka (ECB) dnes zverejňuje svoju Konvergenčnú správu z roku 2012, v ktorej hodnotí stav plnenia záväzkov ôsmich členských štátov Európskej únie (EÚ) v súvislosti s ich vstupom do hospodárskej a menovej únie (HMÚ).

Správa hodnotí nasledujúce krajiny: Bulharsko, Českú republiku, Lotyšsko, Litvu, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Švédsko. Hodnotí, či uvedené krajiny dosiahli vysoký stupeň udržateľnej konvergencie (hospodárska konvergencia), a zároveň posudzuje plnenie štatutárnych požiadaviek, ktoré musia ich národné centrálne banky splniť, aby sa mohli stať neoddeliteľnou súčasťou Eurosystému (právna konvergencia). Pri hodnotení udržateľnosti konvergencie správa náležite zohľadňuje nový posilnený rámec hospodárskeho riadenia EÚ a stabilitu inštitucionálneho prostredia jednotlivých krajín vrátane oblasti štatistiky.

Konvergenčná správa z roku 2012 dospela k nasledujúcim záverov:

Cenová stabilita

V dvanásťmesačnom referenčnom období od apríla 2011 do marca 2012 referenčná hodnota kritéria cenovej stability predstavovala 3,1%. Bola stanovená pripočítaním 1,5 percentuálneho bodu k neváženému aritmetickému priemeru miery inflácie HICP za uvedených dvanásť mesiacov vo Švédsku (1,3 %), Írsku (1,4 %) a Slovinsku (2,1 %). V troch krajinách (v Bulharsku, Českej republike a Švédsku) bola priemerná dvanásťmesačná miera inflácie v referenčnom období nižšia ako referenčná hodnota. V ostatných piatich krajinách bola inflácia výrazne vyššia ako referenčná hodnota, a to i napriek pomerne nepriaznivým hospodárskym podmienkam vo väčšine krajín.

Rozpočtová pozícia verejnej správy

Na všetky hodnotené členské štáty okrem Švédska sa v čase vydania tejto správy vzťahuje rozhodnutie Rady EÚ o existencii nadmerného deficitu. V roku 2011 Bulharsko a Švédsko a vďaka jednorazovým opatreniam i Maďarsko vykázali pomer salda štátneho rozpočtu k HDP, ktorý spĺňal referenčnú hodnotu. Ostatné krajiny zaznamenali deficit prekračujúci 3 % HDP, hoci v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi nižší. Na rok 2012 Európska komisia na základe známych opatrení očakáva, že pomer deficitu k HDP zostane nad hodnotou 3 % len v Litve (na úrovni 3,2 %).

S výnimkou Maďarska všetky hodnotené krajiny v roku 2011 vykázali pomer dlhu verejnej správy k HDP na úrovni nižšej ako je referenčná hodnota 60 %. Podľa prognóz Európskej komisie má táto situácia zostať nezmenená aj v roku 2012.

Výmenný kurz

Spomedzi krajín hodnotených v tejto konvergenčnej správe sú do mechanizmu výmenných kurzov ERM II v súčasnosti zapojené Lotyšsko a Litva. Meny oboch krajín boli do ERM II pred hodnotením konvergencie zapojené dlhšie ako dva roky, pričom počas sledovaného obdobia nebola devalvovaná centrálna parita ani jednej z nich.

Dlhodobá úroková miera

V dvanásťmesačnom referenčnom období od apríla 2011 do marca 2012 bola referenčná hodnota kritéria dlhodobých úrokových mier 5,8 %. Bola stanovená pripočítaním 2 percentuálnych bodov k priemernej dlhodobej úrokovej miere štátnych dlhopisov v sledovanom dvanásťmesačnom období vo Švédsku (2,2 %) a Slovinsku (5,4 %), t. j. v dvoch z troch krajín s najlepšou cenovou stabilitou. Írsko ako tretia z týchto krajín bolo z výpočtu tejto referenčnej hodnoty vylúčené, pretože dlhodobé úrokové sadzby írskych štátnych dlhopisov vzhľadom na vysoké rizikové prémie krajiny na finančných trhoch v súčasnosti nie sú vhodným meradlom stavu hospodárskej konvergencie.

V referenčnom období malo šesť z ôsmich hodnotených krajín (Bulharsko, Česká republika, Lotyšsko, Litva, Poľsko a Švédsko) úrokové miery rovnaké alebo nižšie ako referenčná hodnota konvergenčného kritéria dlhodobej úrokovej miery 5,8 %. Len v Maďarsku a Rumunsku výnosy štátnych dlhopisov túto hodnotu prekračovali.

Právna konvergencia

V žiadnej z ôsmich hodnotených krajín nie je právny rámec plne zlučiteľný so všetkými požiadavkami na zavedenie eura stanovenými v zmluvách a v Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) a ECB. Vo všetkých hodnotených krajinách zostávajú v platnosti nezlučiteľné ustanovenia týkajúce sa nezávislosti centrálnej banky. Týka sa to predovšetkým inštitucionálnej, personálnej a finančnej nezávislosti centrálnych bánk. Okrem toho vo všetkých krajinách, s výnimkou Litvy, pretrváva nesúlad v otázke zákazu menového financovania, ako aj právnej integrácie príslušných centrálnych bánk do Eurosystému.

Vypracovaním tejto správy ECB plní svoju povinnosť stanovenú v článku 140 zmluvy minimálne raz za dva roky, resp. na žiadosť členského štátu EÚ, pre ktorý platí výnimka, podať Rade EÚ správu „o pokroku, ktorý členské štáty dosiahli pri plnení záväzkov týkajúcich sa dosiahnutia hospodárskej a menovej únie“.

V súčasnosti ešte plnohodnotnými členmi hospodárskej a menovej únie nie je desať členských štátov EÚ. Dva z nich – Dánsko a Spojené kráľovstvo – majú osobitné postavenie v zmysle podmienok stanovených v príslušných protokoloch pripojených k zmluve. V prípade týchto dvoch členských štátov sa preto konvergenčné správy vypracovávajú len na ich žiadosť.

Konvergenčná správa ECB z roku 2012 je k dispozícii na internetovej stránke ECB.