Stručný pohľad na minulý rok

 V roku 2017 hospodárske oživenie v eurozóne prerástlo do stabilnej a plošnej expanzie. Hospodárska produkcia vzrástla o 2,5 % a ku koncu roka zaznamenala už 18 štvrťrokov nepretržitého rastu. Išlo tak o najvýraznejšiu expanziu za jedno desaťročie a za posledných dvadsať rokov aj o najrozsiahlejšiu. Rozdiely v mierach rastu medzi jednotlivými krajinami eurozóny klesli na svoju najnižšiu úroveň od začiatku menovej únie.

Vďaka výraznému rastu rýchlym tempom napredovalo aj oživenie na trhu práce. Zamestnanosť vzrástla o 1,6 % a dosiahla svoje historické maximum, ku ktorému prispela rekordná miera účasti žien a starších osôb na pracovnom trhu. Nezamestnanosť klesla na svoju najnižšiu úroveň od januára 2009. Celkovo bolo od polovice roka 2013 vytvorených 7,5 milióna pracovných miest, čím bol vykompenzovaný celkový počet pracovných miest, ktoré zanikli počas krízy.

Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch zohrávala v tejto etape oživenia a konvergencie zásadnú úlohu menová politika ECB. V roku 2017 prevažne zanikli predchádzajúce asymetrie v transmisii našej menovej politiky a podmienky financovania sa v rámci celej eurozóny ustálili na rekordne nízkych úrovniach. Za týchto podmienok dosiahol rast úverov súkromnému sektoru najvýraznejšie tempo od začiatku krízy v roku 2008.

Vývoj inflácie však za vysokou výkonnosťou reálnej ekonomiky zaostával. Celková inflácia sa síce zdvihla zo svojich predchádzajúcich nízkych úrovní a počas roka dosiahla v priemere 1,5 %, no domáce cenové tlaky boli aj naďalej tlmené a základná inflácia stále nevykazovala známky trvalého trendu rastu.

Odlišné perspektívy hospodárskeho rastu a inflácie v priebehu roka ovplyvňovali rozhodnutia ECB o menovej politike a viedli nás k rekalibrácii nášho programu nákupu aktív.

V októbri Rada guvernérov rozhodla o znížení mesačného tempa nákupu aktív zo 60 mld. € na 30 mld. € a zároveň o predĺžení programu o minimálne deväť mesiacov až do septembra 2018. V marci 2018 tiež Rada guvernérov zo svojej oficiálnej komunikácie vypustila výslovnú zmienku o svojej pripravenosti v prípade zhoršenia výhľadu program nákupu aktív rozšíriť.

Rozhodnutia Rady guvernérov odrážali jej vyššiu dôveru vo výhľad vývoja hospodárskeho rastu, v ktorého kontexte by bolo nezmenené nastavenie menovej politiky čoraz viac expanzívne. Svojimi rozhodnutiami však zároveň uznala potrebu trpezlivosti, kým sa nezvýšia inflačné tlaky, ako aj nevyhnutnosti udržania nastaveného kurzu menovej politiky v záujme zabezpečenia trvalej a udržateľnej inflačnej dynamiky.

Menová politika teda plní svoj účel, môže však mať aj vedľajšie účinky. ECB preto v roku 2017 naďalej pozorne monitorovala riziká ohrozujúce finančnú stabilitu, ktoré boli podľa všetkého obmedzené.

Rýchlejší nominálny rast prispel k zmierneniu rizík prostredníctvom zlepšenia udržateľnosti dlhu podnikov a domácností. Pomer dlhu v oboch sektoroch klesol na úroveň zo začiatku roka 2008, čo poukazuje na skutočnosť, že k oživeniu nedochádzalo za cenu opätovného zvyšovania miery zadlženosti súkromného sektora. Vôbec po prvýkrát od vytvorenia menovej únie bol zaznamenaný rast súkromných výdavkov za súčasného poklesu súkromnej zadlženosti.

Aj bankám poskytlo zlepšovanie hospodárskej situácie príležitosť na ďalšiu konsolidáciu súvah. Silnejšia ekonomika pomohla stabilizovať ziskovosť prostredníctvom vyššieho objemu transakcií a nižších nákladov spojených so znížením hodnoty aktív. Schopnosť bánk absorbovať šoky ďalej rástla – koeficient vlastného kapitálu Tier 1 v treťom štvrťroku 2017 dosiahol 14,5 % a zároveň došlo k zlepšeniu kvality aktív.

Banky v eurozóne zrýchlili tempo redukcie problémových úverov, ktorých pomer klesol z 8 % celkových úverov v roku 2014 na 5,2 % v treťom štvrťroku 2017. Len v prvých troch štvrťrokoch 2017 sa objem problémových úverov znížil o 119 mld. €, pričom ich redukcia čoraz viac spočívala v predaji úverov na sekundárnych trhoch. K tomuto vývoju prispeli aj iniciatívy ECB zamerané na zlepšenie transparentnosti na trhoch s problémovými úvermi. V znižovaní vysokého stavu problémových úverov je však potrebné pokračovať.

ECB pokračovala aj v monitorovaní podmienok na finančných trhoch. V roku 2017 boli trhy relatívne pokojné, stále však boli ohrozené prudkým preceňovaním rizika a zvyšovaním volatility finančných trhov. Začiatkom roka 2018 došlo k naplneniu týchto rizík na svetových akciových trhoch, hoci k výraznejšiemu rozšíreniu negatívnych účinkov na úverové trhy v eurozóne a súvisiacemu ovplyvneniu širších finančných podmienok zatiaľ nedošlo.

V roku 2017 tiež zaznamenala významné zmeny platobná architektúra eurozóny. Skončila sa posledná vlna migrácie na systém TARGET2-Securities a táto platforma následne spracovávala v priemere 556 684 transakcií denne. Zároveň bola do obehu uvedená nová bankovka 50 €. Zvýšila sa tak bezpečnosť platieb občanov eurozóny, pre ktorých je hotovosť v obchodoch i naďalej primárnym platobným prostriedkom.

V neposlednom rade ECB prijala viacero krokov na zvýšenie svojej transparentnosti a zodpovednosti voči občanom EÚ. V roku 2017 sme zodpovedali 138 otázok poslancov Európskeho parlamentu. Otvorili sme nové návštevnícke centrum, ktoré má ročne privítať 40 000 ľudí. Naša internetová stránka zaznamenala viac ako 17 miliónov návštev z celého sveta.

Čo sa týka budúceho vývoja, očakávame, že tempo hospodárskej expanzie bude výrazné aj v roku 2018. Naďalej veríme, že inflácia sa bude v strednodobom horizonte približovať k nášmu cieľu. Zostáva však určitá neistota, pokiaľ ide o mieru nevyužitých kapacít v hospodárstve.

V záujme zabezpečenia návratu inflácie k nášmu cieľu je preto naďalej nevyhnutná trpezlivá, vytrvalá a obozretná menová politika.

Frankfurt nad Mohanom apríl 2018

Mario Draghi

prezident

Rok v číselnom vyjadrení

Politika a aktivity ECB v hospodárskom a finančnom prostredí roka 2017

Hospodárske oživenie eurozóny podporili pozitívne impulzy a menová politika

Hospodárska expanzia v eurozóne, ktorá sa začala v roku 2013, pokračovala aj v roku 2017, pričom tvárou v tvár neistotám potvrdila svoju odolnosť neistotám. Posilnil a rozšíril sa rast celkovej produkcie a rozptyl miery rastu v jednotlivých krajinách a sektoroch dosahoval najnižšiu úroveň za posledné dve desaťročia. Trhy práce eurozóny priebežne ťažili z tohto oživenia. Zamestnanosť vzrástla na najvyššiu úroveň od vzniku eurozóny a miera nezamestnanosti sa znížila na úroveň naposledy zaznamenanú v prvom štvrťroku 2009.

Oživenie v eurozóne podporilo viacero priaznivých cyklických a štrukturálnych faktorov. Globálny rast produkcie nabral tempo a podporil dopyt po vývoze z eurozóny a svoje plody priniesli aj roky úprav súvah, budovania inštitúcií a štrukturálnych reforiem v eurozóne. Celková fiškálna pozícia bola neutrálna. Menovopolitické opatrenia ECB ďalej podporovali menovú a úverovú dynamiku a zohrávali kľúčovú úlohu pri podpore rastu spotreby domácností aj podnikových investícií tým, že zabezpečovali nízke úrokové miery a pretrvávanie priaznivých podmienok financovania.

Dynamika inflácie aj napriek stabilnému hospodárskemu oživeniu stále nevykazovala presvedčivé znaky trvalého zvyšovania smerom k strednodobej úrovni nižšej, ale blízkej 2 %, podľa definície cenovej stability ECB. Základné inflačné tlaky boli slabé, keďže na trhu práce pretrvávali značné nevyužité kapacity. Ešte stále nenastal čas, aby sa zaznamenané zlepšenia na trhu práce prejavili vo vyššej dynamike rastu miezd. Ďalej sa musela filtrovať volatilita krátkodobých údajov, ktoré mali len malý vplyv (ak vôbec) na strednodobý výhľad cenovej stability.

Stabilný a celkový vývoj hospodárskeho rastu poskytoval dôvod na dôveru, že sa časom posilní aj dynamika inflácie. Rada guvernérov ECB v tomto ohľade zdôrazňovala, že je potrebná trpezlivosť, vytrvalosť a obozretnosť, pretože tento proces mal podľa očakávaní trvať dlhší čas a mal byť podmienený veľmi významnou mierou akomodácie menovej politiky.

Globálny hospodársky rast nadobudol dynamiku

V roku 2017 pokračoval cyklický rast globálnej ekonomiky (graf 1). Oživenie sa rozšírilo do všetkých krajín a na všetky zložky. Hlavnou hybnou silou globálneho rastu zostávala spotreba, ale oživil sa aj dopyt po investíciách, najmä vo vyspelých ekonomikách. Oživenie globálneho obchodu prebiehalo súčasne so zlepšovaním nálady v podnikateľskom sektore a s obratom orientácie dopytu na dovozne náročnejšie regióny, najmä na Európu.

Globálne hospodárske oživenie vo vyspelých ekonomikách podporilo viacero pozitívnych impulzov, pričom sa závažné prekážky v ekonomikách rozvíjajúcich sa trhov zmenšili. Vo vyspelých ekonomikách sa ďalej znižovala miera nevyužitých výrobných kapacít aj kapacít na trhu práce, pretože sa stále viac uplatňovali vnútorné zdroje rastu. Hospodársku aktivitu vo vyspelých ekonomikách podporovala akomodačná politika aj rastúca dôvera v podnikovom sektore a v sektore domácností. V prípade rozvíjajúcich sa trhov bol mohutný rast v krajinách dovážajúcich komodity ďalej podporovaný akomodačnou politikou, zatiaľ čo v krajinách vyvážajúcich komodity sa rast oživil vďaka vyšším cenám komodít a obnovenému prílevu kapitálu.

Nárast vnútroštátneho dopytu a zaznamenaný pokles nezamestnanosti sa vo väčšine hlavných ekonomík ešte nepremietli do vyšších miezd (graf 2) a do vyššej jadrovej inflácie. Globálna inflácia bez potravín a energií zostala v porovnaní s minulým rokom celkovo stabilná. Globálna celková inflácia však vzrástla v nadväznosti na oživenie cien komodít (graf 3).

Vyššie ceny komodít tlačili nahor globálnu infláciu

Po klesajúcom trende cien ropy v prvom polroku, ktoré sa znížili z 56 USD za barel v januári na 44 USD v júni hlavne v dôsledku pochybností o účinnosti dohody o obmedzení ťažby z roku 2016 medzi Organizáciou krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) a hlavnými krajinami vyvážajúcimi ropu nepatriacimi do tohto združenia, v prostredí vysokých dodávok zo Spojených štátov, sa ceny ropy Brent v druhom polroku 2017 opäť zvýšili (graf 4). Koncom decembra vzrástli na 67 USD za barel a podporili globálny vývoj inflácie, čo poukazuje na to, že vyšší dopyt v roku 2017 v porovnaní s očakávaním, predĺženie obmedzení ťažby krajinami OPEC a vyvážajúcimi krajinami nepatriacimi do tohto združenia z mája 2017 a výpadky v niektorých producentských krajinách spôsobili reštrukturalizáciu trhu s ropou, čo viedlo k ďalšiemu znižovaniu jej zásob. Koncom roka ceny ropy podporilo geopolitické napätie, očakávané ďalšie predĺženie dohody o obmedzení ťažby medzi krajinami OPEC a ďalšími producentskými krajinami, ktoré sa potvrdilo 30. novembra 2017 predĺžením do konca roku 2018, ako aj vysoký globálny dopyt po rope.

Ceny neropných komodít rástli v priebehu celého roka 2017 hlavne v dôsledku zvyšujúcich sa cien kovov. Po krátkodobom poklese v lete vzrástli ceny kovov najmä v treťom štvrťroku, čo bolo spôsobené veľkým dopytom a výpadkami dodávok v niektorých ťažobných krajinách. Naopak ceny potravín klesali počas celého roka 2017 hlavne vďaka bohatým svetovým zásobám sóje, pšenice, palmového oleja a kukurice. Nárast cien kovov však výrazne prevažoval nad týmto vývojom cien potravín.

Efektívny výmenný kurz eura sa posilnil

Nominálny efektívny výmenný kurz eura sa v roku 2017 posilnil (graf 5). Euro sa v bilaterálnom vyjadrení posilnilo voči väčšine ostatných hlavných mien. Toto posilnenie eura bolo obzvlášť výrazné voči americkému doláru. Euro sa výrazne posilnilo aj voči japonskému jenu a v menšej miere aj voči britskej libre.

Dánska koruna je v súčasnosti jedinou menou nachádzajúcou sa v európskom mechanizme výmenných kurzov ERM II. V roku 2017 sa obchodovala v ERM II blízko svojej centrálnej parity. Česká národní banka ukončila v apríli 2017 dolné obmedzenie výmenného kurzu českej koruny voči euru a euro sa následne voči nej oslabilo. Hrvatska narodna banka pokračovala v intervenciách na devízových trhoch v rámci riadeného pohyblivého výmenného kurzu a chorvátska kuna zostala voči euru celkovo stabilná. Bulharský lev zostal naviazaný na euro. Euro zostalo celkovo stabilné voči maďarskému forintu a novému rumunskému lei, zhodnotilo sa voči švédskej korune a švajčiarskemu franku a oslabilo voči poľskému zlotému.

Makroekonomický, fiškálny a štrukturálny vývoj eurozóny

Hospodárska expanzia eurozóny nadobudla v roku 2017 dynamiku v dôsledku kladného príspevku čistého vývozu podporeného globálnym oživením, ku ktorému sa pridal silný domáci dopyt (graf 6). Súkromnú spotrebu podporovalo rastúce bohatstvo domácností a zvyšujúca sa zamestnanosť, ktoré tiež ťažili z reforiem trhu práce uskutočnených v minulosti (box 1). Súčasne sa ďalej zvyšovala spotreba verejnej správy, ktorá vykázala kladný príspevok k hospodárskemu rastu. Vďaka priaznivým podmienkam financovania a vyššej ziskovosti korporácií stúpali podnikateľské investície. Stavebné investície sa v roku 2015 zreteľne odrazili od dna a posilňovali sa. V roku 2017 vzrástli aj investície verejnej správy, ktoré v predchádzajúcom roku klesali.

Odolnosť hospodárstva eurozóny v roku 2017 rástla

Súkromná spotreba eurozóny sa v roku 2017 posilňovala, pričom dosiahla priemerné ročné tempo rastu na úrovni približne 1,8 %. Hlavným faktorom zvyšujúcim spotrebu bol rast príjmov z pracovnej činnosti. K celkovému rastu nominálnych pracovných príjmov prispel hlavne rast počtu zamestnaných osôb, menej k nemu prispeli vyššie mzdy. Rast reálneho disponibilného príjmu bol zároveň o niečo nižší ako v predchádzajúcom roku. Súkromnú spotrebu podporovali aj nízke úrokové miery. Pomer zadlženosti v sektore domácností k HDP sa nezvýšil a investície do nehnuteľností na bývanie zostali v porovnaní s predkrízovým obdobím na nízkej úrovni.

Silný domáci aj vonkajší dopyt eurozóny podporovali v roku 2017 podnikateľské investície. Investície podporili rastúce zisky korporácií, väčšie využívanie kapacít a akomodačná menová politika, ktorá znížila čisté úrokové platby firiem a zlepšila podmienky financovania. Odhliadnuc od volatility spôsobenej írskou štatistickou reklasifikáciou nehmotných investícií bolo oživenie celkové a týkalo sa všetkých aktív ako sú dopravné zariadenia, iné strojové vybavenie a zariadenia a produkty duševného vlastníctva. Investičné aktivity firiem však obmedzovali niektoré faktory, ako stabilizácia očakávaní dlhodobého rastu v eurozóne na pomerne nízkej úrovni (ilustrované prognózou Consensus Economics na nasledujúcich šesť až desať rokov), geopolitická neistota, nepriaznivé inštitucionálne a regulačné charakteristiky, ako aj prebiehajúce úpravy súvah korporácií v súvislosti s vysokou zadlženosťou firiem v niektorých krajinách eurozóny.

S oživením trhu s nehnuteľnosťami na bývanie v eurozóne sa zvyšovali aj stavebné investície, aj keď z nízkych úrovní. V tomto oživení trhov sa odrážal rastúci dopyt, ktorý bol podporovaný rastom reálnych príjmov, vyššia spotrebiteľská dôvera ako aj priaznivé sadzby hypotekárnych úverov a podmienky poskytovania úverov. Oživenie trhu s nehnuteľnosťami na bývanie sa rozšírilo do všetkých krajín eurozóny, pretrvávali však podstatné rozdiely medzi úrovňami stavebných investícií v porovnaní so stavom pred krízou.

Napriek nepriaznivému vplyvu efektívneho výmenného kurzu eura podporila hospodársky rast v roku 2017 aj exportná výkonnosť eurozóny. Zvýšil sa vývoz tovaru hlavne obchodným partnerom v Európe, ale aj do Číny a Spojených štátov, zatiaľ čo obchod s tovarmi so Spojeným kráľovstvom a krajinami OPEC zostal nízky. Rovnako ako v minulom roku bol hybnou silou rastu vývozu hlavne obchod s hotovými výrobkami a polotovarmi. Posilnila sa dynamika obchodu v rámci eurozóny, ktorá bola prejavom neslabnúcej základnej dynamiky rastu domáceho dopytu.

Rast produkcie sa v roku 2017 prejavil vo všetkých sektoroch hospodárstva (graf 7). Celková hrubá pridaná hodnota, ktorá presiahla svoje najvyššie hodnoty spred krízy už v roku 2015, sa zvýšila v priemere o 2,4 %. Rast pridanej hodnoty v priemysle (bez stavebníctva) sa v roku 2017 zrýchlil približne na 2,9 %, zatiaľ čo sektor služieb expandoval ročne o 2.2 %, teda mierne viac ako v roku 2016. Hoci pridaná hodnota v stavebníctve stále nedosiahla svoju predkrízovú úroveň, naberala dynamiku a stúpla približne o 3,0 %, čo je najvyššia miera rastu od roku 2006. To potvrdzuje, že sektor stavebníctva sa stále viac dostáva z dlhého obdobia poklesu alebo pomalého rastu, ktoré sa začalo po nástupe finančnej krízy v roku 2008.

Hoci bolo hospodárske oživenie, ktoré sa začalo v roku 2013, spočiatku len postupné a mierne, časom zosilnelo a zasiahlo všetky časti eurozóny. Tento priaznivý vývoj je v ostrom protiklade s dočasným oživením z rokov 2009 a 2010, keď bol rast produkcie pomerne nerovnomerný. Súčasná široká hospodárska expanzia sa prejavuje výrazne nižším rozptylom miery rastu pridanej hodnoty medzi jednotlivými krajinami a sektormi. Rozhodujúcu úlohu v tomto oživení a pri konvergencii krajín zohráva menová politika ECB a s ňou spojené zjednodušovanie podmienok financovania.

Od roku 2009 má vážená štandardná odchýlka medziročného rastu pridanej hodnoty v 19 krajinách eurozóny aj v deviatich hlavných sektoroch hospodárstva eurozóny (bez poľnohospodárstva) klesajúci trend (graf 8). Najvyššia hodnota rozptylu medzi sektormi v roku 2009 súvisela s kolapsom svetového obchodu (čo ovplyvnilo priemyselný sektor) a zrútením sa trhu s nehnuteľnosťami na bývanie (čo ovplyvnilo sektor stavebníctva), zatiaľ čo najvyššia hodnota rozptylu medzi jednotlivými krajinami v roku 2011 súvisela s dlhovou krízou. Najnovšie údaje ukazujú, že kombinovaný rozptyl rastu pridanej hodnoty medzi jednotlivými sektormi a krajinami dosahuje také nízke úrovne, aké sa nezaznamenali od vzniku hospodárskej a menovej únie. To znamená dobré vyhliadky pre napredovanie hospodárskeho rastu, pretože expanzie bývajú silnejšie a odolnejšie, keď rast spočíva na širších základoch.

Nezamestnanosť v eurozóne ďalej klesala

Trhy práce eurozóny sa v roku 2017 ďalej zotavovali (graf 9). Počet zamestnaných osôb v eurozóne bol do tretieho štvrťroka o 1,7 % nad úrovňou zaznamenanou v rovnakom čase v roku 2016, alebo 5,0 % nad poslednou najnižšou hodnotou zaznamenanou v druhom štvrťroku 2013. V priebehu celého obdobia oživenia sa zamestnanosť zvýšila približne o 7,5 milióna osôb. Zamestnanosť tak presiahla svoje najvyššie hodnoty, ktoré sa dosiahli pred krízou v prvom štvrťroku 2008, a dostala sa na najvyššiu úroveň od zavedenia eura. Rast zamestnanosti sa počas oživenia prejavil vo všetkých krajinách a sektoroch.

V prvých troch štvrťrokoch 2017 sa celkový počet odpracovaných hodín zvyšoval približne rovnakým tempom ako počet zamestnaných osôb, čo svedčí o celkovo stabilnom priemernom počte odpracovaných hodín na zamestnanú osobu. Ročný rast produktivity na zamestnanca zostal nízky a v prvých troch štvrťrokoch 2017 mal priemernú hodnotu okolo 0,8 %, v porovnaní s ročným rastom na úrovni 0,4 % v roku 2016.

Miera nezamestnanosti sa v roku 2017 opäť znižovala a v decembri dosiahla 8,7 %, čo bola najnižšia hodnota zaznamenaná od začiatku roka 2009 (graf 9). Pokles nezamestnanosti, ktorý sa začal v druhom polroku 2013, sa pozoroval tak v prípade mužov, ako aj v prípade žien, a tiež vo všetkých vekových skupinách, pričom k nemu došlo v prostredí ďalšieho rastu ponuky pracovnej sily. Širšie ukazovatele nevyužitých pracovných síl však zostali vysoké (box 1).

Rast miezd a inflácie zostal nízky

Priemerná miera celkovej inflácie v eurozóne meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) vzrástla v roku 2017 na 1,5 % v porovnaní s 0,2 % v predchádzajúcom roku. V tomto raste sa prejavujú hlavne vyššie príspevky cien energií a v menšej miere aj cien potravín. Základná inflácia meraná infláciou HICP bez energií a potravín zaznamenala v roku 2017 v priemere len okrajový rast na 1,0 % v porovnaní s 0,9 % v roku 2016, keďže domáce nákladové tlaky zostali skôr nízke (graf 10).

Vývoj cien energií výrazne ovplyvnil aj profil celkovej inflácie HICP v priebehu roka. Vyššie ceny ropy na prelome roka a bázický efekt súvisiaci s vývojom spred roka posunuli základnú infláciu na najvyššiu hodnotu 2,0 % vo februári 2017. Keďže sa ceny ropy opäť znížili, zvýšená inflácia do polovice roka zväčša klesala. Prudký vzostup cien ovocia a zeleniny v súvislosti s počasím spôsobil začiatkom roka vysoký príspevok cien nespracovaných potravín, zatiaľ čo v druhom polroku takýto príspevok zaznamenali ceny spracovaných potravín. Bolo to čiastočne v dôsledku predchádzajúceho vývoja v oblasti cien potravinových komodít a výrobných cien poľnohospodárskych výrobkov, ktoré sa pomaly prenášali do spotrebiteľských cien.

Odhliadnuc od vplyvu týchto typicky volatilnejších zložiek inflácia HICP bez energií a potravín zostávala na nízkych hodnotách, ktoré sa zaznamenali v roku 2016, v polovici roka však došlo k jej dočasnému miernemu nárastu. Inflácia HICP bez energií a potravín a iné merania základnej inflácie nepoukázali na žiadne presvedčivé náznaky trvalého vzostupného trendu v druhom polroku (diskusia o skúsenostiach eurozóny s nízkou základnou infláciou sa nachádza v boxe 2).

Nedostatok presvedčivých náznakov trvalého vzostupného trendu sa zaznamenal aj pri inflačných mierach dvoch hlavných kategórií inflácie HICP bez energií a potravín, a to pri neenergetických priemyselných tovaroch a službách. Inflácia neenergetických tovarov zostala v roku 2017 v priemere stabilná na úrovni 0,4 %, bola teda v podstate rovnaká ako v roku 2016. Znamenali sa len slabšie inflačné tlaky, keďže ani rast cien ropy v predošlom období ani predchádzajúci pokles kurzu eura nemali badateľný vplyv na konečné spotrebiteľské ceny. Hoci ročná miera zmeny dovozných cien nepotravinových spotrebiteľských tovarov vykázala predpokladanú reakciu na vývoj výmenného kurzu, vplyv týchto zmien zmiernila skutočnosť, že ročná miera zmeny výrobných cien v domácom odbyte nepotravinových spotrebiteľských tovarov zostala po celý rok nízka. V nízkych tlakoch, ktoré vznikali v domácich výrobných a maloobchodných cenových reťazcoch, sa pravdepodobne prejavil tlmiaci vplyv ziskových marží v rôznych fázach. Inflácia cien služieb dosahovala v roku 2017 v priemere 1,4 % a bola teda vyššia ako v roku 2016, ale zostala výrazne pod dlhodobým priemerom. Zastavenie jej rastu na konci roka 2017 bolo čiastočne spôsobené špecifickými faktormi, ceny služieb však pravdepodobne celkovo ovplyvňovali nízke domáce nákladové tlaky.

Domáce nákladové tlaky merané deflátorom HDP sa o niečo zvýšili, celkovo však zostali v roku 2017 nízke (graf 11). Ročný rast kompenzácií na zamestnanca dosiahol bod obratu v polovici roka 2016, začal sa postupne zvyšovať a v treťom štvrťroku 2017 dosiahol 1,7 %. K faktorom, ktoré mohli obmedzovať rast miezd, patril ešte stále veľký objem nevyužitých kapacít na trhu práce (najmä pri zohľadnení nevyužitých pracovných síl), nízky rast produktivity, vplyv minulej nízkej inflácie prostredníctvom formálnych i neformálnych mechanizmov indexácie miezd, ako aj súčasný vplyv reforiem trhu práce, ktoré sa zavádzali v niektorých krajinách počas finančnej krízy. Vyšší rast miezd sa nepreniesol do vyššieho rastu jednotkových nákladov práce, pretože sa zvýšil aj rast produktivity práce. Nákladové tlaky vyplývajúce z vývoja ziskov (merané hrubým prevádzkovým prebytkom) zostali pomerne nevýrazné, sčasti v dôsledku tlmiaceho negatívneho vplyvu zhoršenia obchodných podmienok v súvislosti s vysokými cenami ropy.

V porovnaní s rokom 2016 sa očakávania dlhodobejšej inflácie v priebehu roka 2017 zvyšovali. Očakávaná miera inflácie o päť rokov na základe prieskumu profesionálnych prognostikov ECB zostala niekoľko štvrťrokov po sebe nezmenená na úrovni 1,8 % a v prieskume na posledný štvrťrok stúpla na 1,9 %. Trhové ukazovatele dlhodobých inflačných očakávaní, ako je päťročná sadzba inflačných swapov o päť rokov, sa väčšinou zvýšili a pravdepodobnosť deflácie, ktorú naznačovala inflácia na trhoch s opciami, zostala veľmi nízka. Výhľadový profil trhových ukazovateľov inflačných očakávaní ďalej signalizoval dlhšie obdobie nízkej inflácie s len postupným návratom k inflácii na úrovni nižšej, ale blízkej 2 %.

Neutrálna fiškálna pozícia a podporné štrukturálne reformy

Priaznivé cyklické podmienky a nízke úrokové platby viedli v roku 2017 k ďalšiemu poklesu nominálneho rozpočtového deficitu verejných financií za eurozónu ako celok. Podľa makroekonomických projekcií odborníkov Eurosystému z decembra 2017 sa rozpočtový deficit znížil z 1,5 % HDP v roku 2016 na 1,1 % HDP v roku 2017 (graf 12). Príspevok opatrení štrukturálnej konsolidácie bol v priemere len obmedzený.

Makroekonomické projekcie odborníkov Eurosystému naznačujú, že fiškálna pozícia eurozóny meraná zmenou cyklicky upraveného primárneho salda bola v roku 2017 celkovo neutrálna (graf 12).^[1] Neutrálna fiškálna pozícia za eurozónu ako celok sa môže považovať za primeranú z hľadiska vyváženia potreby hospodárskej stabilizácie a potreby fiškálnej udržateľnosti. Z pohľadu na jednotlivé krajiny sa však zloženie agregovanej fiškálnej pozície eurozóny zdalo byť menej optimálne. Niektoré krajiny eurozóny, ktoré potrebujú ďalšie reštriktívne fiškálne opatrenia, najmä tie, v ktorých pretrvávajú vysoké úrovne pomeru verejného dlhu k HDP, neuskutočnili štrukturálne fiškálne úpravy potrebné na zníženie rizík ohrozujúcich udržateľnosť dlhu verejnej správy. A iné krajiny s udržateľnou fiškálnou pozíciou zasa nevyužili fiškálny priestor, ktorý mali k dispozícii.

Lepšie primárne rozpočtové saldo, priaznivý hospodársky rast a nízke úrokové miery viedli podľa projekcií odborníkov Eurosystému k ďalšiemu zníženiu agregovaného pomeru verejného dlhu k HDP eurozóny z 88,9 % v roku 2016 na 87 % v roku 2017 (graf 13). Úroveň verejného dlhu bola však stále vysoká vo viacerých krajinách eurozóny, ktoré sú preto citlivé na náhle zmeny úrokových sadzieb alebo na obnovenie nestability na finančných trhoch.

Dodržiavanie požiadaviek Paktu stability a rastu členskými štátmi bolo naďalej rôzne. Dodržiavanie kritéria nominálneho deficitu sa naopak ďalej zlepšovalo. Po ukončení postupu pri nadmernom deficite v Grécku a Portugalsku v roku 2017 a s očakávanou korekciou nadmerného rozpočtového deficitu vo Francúzsku v roku 2017 zostane Španielsko jedinou krajinou eurozóny, na ktorú sa v roku 2018 naďalej vzťahuje postup pri nadmernom deficite. Záporným javom však je, že dodržiavanie požiadaviek na štrukturálne fiškálne úsilie, ktoré sa predpokladá v preventívnej časti Paktu stability a rastu, bolo celkovo pomerne slabé, čo potvrdila aj ekonomická prognóza Európskej komisie z jesene 2017.

Skúsenosti z kríz celkovo ukázali, že flexibilnejšie ekonomiky sú odolnejšie voči šokom a rýchlejšie dosiahnu oživenie a vyšší dlhodobý rast. Krajiny eurozóny, ktoré zreformovali svoje trhy práce a/alebo trhy tovarov a služieb, odvtedy dosahujú dobré výsledky. Ich úplný účinok sa ešte stále zhmotňuje, pričom pomáha aj finančná a makroekonomická politika.

Hoci hospodárske oživenie pokračuje a rozširuje sa, mohlo sa spraviť viac na prekonanie hlavných prekážok brániacich trvalému a inkluzívnejšiemu rastu v eurozóne, napríklad sa mohli uskutočniť štrukturálne reformy podporujúce rast produktivity práce, ktorý je kľúčovým faktorom zvyšovania životnej úrovne^[2], alebo opatrenia umožňujúce opravu súvah a lepšiu účinnosť súdnych a mimosúdnych konaní.^[3]

Ako sa hovorí v boxe 3, tieto skutočnosti naznačujú, že menová akomodácia nebráni uskutočňovaniu reforiem, je však menej pravdepodobné, že sa veľké reformy uskutočnia v priaznivejšom makroekonomickom prostredí s menšími vonkajšími tlakmi. Prekážky pri uskutočňovaní reforiem, najmä politické obmedzenia a osobné záujmy, sa stále považujú za dôležité.^[4]

Európska komisia vo svojom hodnotení realizácie reforiem na základe odporúčaní pre jednotlivé krajiny z roku 2017 konštatovala, že tieto odporúčania boli realizované v plnom rozsahu alebo sa v ich realizácii zaznamenal značný pokrok len v niekoľkých krajinách, pričom väčšina krajín dosiahla len určitý, obmedzený alebo žiadny pokrok. To naznačuje, že v realizácii reforiem sú značné rezervy.

Finančný a menový vývoj

Finančné trhy eurozóny boli v roku 2017 podporované najmä pozitívnym makroekonomickým výhľadom a pokračujúcou akomodačnou menovou politikou ECB. V dôsledku toho zostali sadzby na peňažnom trhu a výnosy dlhodobejších dlhopisov na veľmi nízkych úrovniach. Po tom, ako sa priaznivejší makroekonomický výhľad odrazil vo vyšších očakávaných výnosoch a ochote podstupovať riziko, došlo k značnému nárastu cien akcií bánk aj nefinančných korporácií. Rast peňažnej zásoby bol výrazný a pokračovalo aj postupné oživovanie rastu úverov.

Sadzby peňažného trhu v eurozóne sa stabilizovali na veľmi nízkych úrovniach

Vzhľadom na nemeniace sa menovopolitické sadzby ECB a akomodačné nastavenie jej menovej politiky počas celého roka 2017 zostali sadzby peňažného trhu výnimočne nízke.

Referenčná úroková sadzba jednodňových obchodov v eurách (EONIA) sa stabilizovala v priemere na úrovni -36 bázických bodov (graf 14). Trojmesačná medzibanková úroková sadzba v eurách (EURIBOR) mierne klesla a pohybovala sa okolo -33 bázických bodov. Tento vývoj bol v súlade s trendom nárastu prebytočnej likvidity v bankovom sektore eurozóny, ktorý vyplýval z neštandardných menovopolitických opatrení ECB. Prebytočná likvidita počas roka stúpla o 600 mld. € a do konca roka 2017 dosiahla približne 1 800 mld. € (viac v časti 2.3). Na peňažnom trhu zabezpečených nástrojov pokračoval nejednotný vývoj repo sadzieb kolaterálu emitovaného vládami krajín eurozóny. Niektoré reposadzby sa pohybovali v blízkosti sadzby jednodňových sterilizačných operácií ECB, kým iné boli výrazne nižšie. Tento vývoj odrážal rozdielne trhové podmienky v jednotlivých segmentoch. Napríklad dopyt po kvalitnom kolateráli sa prejavil vo výrazných zmenách sadzieb na konci každého štvrťroka.

Výnosy štátnych dlhopisov eurozóny zostali celkovo stabilné a ceny akcií výrazne rástli

Výnosy štátnych dlhopisov eurozóny boli v roku 2017 celkovo stabilné, ale v priemere boli vyššie ako v roku 2016. Odrážali sa v nich vplyv postupného posilňovania domáceho aj globálneho makroekonomického výhľadu (graf 15), súvisiace zníženie započítaného rizika deflácie a trvalé akomodačné nastavenie menovej politiky ECB. Priemerné výnosy desaťročných štátnych dlhopisov vážené HDP v eurozóne dosiahli 29. decembra 2017 úroveň 1,0 %. Oproti priemernej úrovni z decembra 2016 sa teda nezmenili. Spread výnosov desaťročných štátnych dlhopisov krajín eurozóny a desaťročných nemeckých bundov sa zmenšil, najmä v prípade Portugalska a Grécka vzhľadom na zvýšenie ich úverových ratingov počas roka 2017.

Ceny akcií v eurozóne v roku 2017 prudko stúpli, k čomu prispel lepší domáci aj globálny hospodársky rast a nízke úrokové miery. Konkrétne v priebehu roka 2017 sa široký index cien akcií nefinančných korporácií zvýšil o 12 % a index cien akcií bánk o 14 %. Ceny akcií nefinančných korporácií v Spojených štátoch rástli o čosi rýchlejšie ako v eurozóne, a to vzhľadom na očakávaný priaznivý vplyv plánovaného zníženia daní z príjmu právnických osôb na ich príjmy. Riziková prémia súvisiaca s akciovým rizikom^[33], ktorá vyjadruje požiadavku investorov na vyššiu návratnosť za uprednostnenie držby akcií pred dlhopismi, však zostala v Spojených štátoch aj v eurozóne výrazne vyššia ako pred vypuknutím finančnej krízy v roku 2008.

Externé finančné toky nefinančných korporácií a domácností sa zvýšili

Podmienky financovania boli aj naďalej celkovo priaznivé pre podnikové investície. Externé finančné toky do nefinančných korporácií sa v roku 2017 posilnili a prekročili priemernú úroveň z roka 2016 (graf 17). Z hľadiska dlhodobého vývoja externého financovania týchto korporácií bolo jeho oživenie z dna zaznamenaného v poslednom štvrťroku 2013 podporované: i) priaznivými nákladmi na financovanie vrátane uvoľnenia podmienok bankového úverovania, ii) pokračujúcim rastom hospodárskej aktivity a iii) veľkým počtom fúzií a akvizícií. K vytvoreniu priaznivých podmienok pre prístup nefinančných korporácií k financovaniu na trhu prispela aj ECB svojou akomodačnou menovou politikou. Konkrétne program nákupu aktív podnikového sektora (corporate sector purchase programme – CSPP), ktorý sa zaviedol v júni 2016, podporil čistú emisiu dlhových cenných papierov nefinančných korporácií (viac v časti 2.2).

Od vypuknutia krízy sa nebankové zdroje financovania stali oveľa dôležitejšími.^[34] Kým čistý tok úverov od peňažných finančných inštitúcií sa v niekoľkých rokoch počas krízy a po nej znižoval a dosiahol negatívne hodnoty, tok financií z iných zdrojov (napr. emisie kótovaných a nekótovaných akcií a dlhových cenných papierov) si udržal kladné hodnoty. Rastúci podiel nebankového financovania na celkovom financovaní nefinančných korporácií eurozóny odráža tak cyklické, ako aj štrukturálne faktory (box 4). Čistý tok úverov z peňažných finančných inštitúcií do nefinančných korporácií bol teda od roku 2014 opäť pozitívny.

Pokiaľ ide o stavy, úvery zostali najdôležitejším nástrojom financovania, pričom celý finančný sektor eurozóny zabezpečil približne 56 % všetkých úverov poskytnutých nefinančným korporáciám v treťom štvrťroku 2017. Kótované akcie v držbe finančného sektora predstavovali približne 29 % všetkých kótovaných akcií emitovaných nefinančnými korporáciami, ich podiel bol teda o niečo vyšší ako v roku 2013. Dlhové cenné papiere v držbe finančného sektora (bez Eurosystému) predstavovali okolo 68 % celkového objemu dlhových cenných papierov vydaných nefinančnými korporáciami v treťom štvrťroku 2017, čo bolo tiež mierne nad úrovňou roka 2013. Peňažné finančné inštitúcie zostali najvýznamnejšími veriteľmi nefinančných korporácií, keďže im poskytli 73 % úverov celkovo vykázaných finančným sektorom v treťom štvrťroku 2017. Tento podiel bol však mierne nižší ako v roku 2013.^[35]

Ročná miera rastu celkových úverov domácnostiam sa v roku 2017 zvýšila. Prispeli k nej najmä bankové úvery. Pokiaľ ide o jednotlivé typy bankových úverov, úvery na kúpu nehnuteľnosti na bývanie zostali s predstihom najvýznamnejším faktorom celkového rastu úverov domácnostiam. Zároveň sa zvýšilo tempo rastu spotrebiteľských úverov, zatiaľ čo ostatné úvery klesali.

Okrem toho sa v prvých troch štvrťrokoch 2017 výrazne zvýšilo čisté bohatstvo domácností. Konkrétne trvalý nárast cien domov a bytov viedol k značnému zhodnoteniu nehnuteľného majetku domácností (viac v boxe 6). Na zhodnotenie finančných aktív domácností malo vplyv aj zvýšenie cien akcií v roku 2017, čo výrazne pozitívne prispelo k rastu čistého bohatstva. Hrubá zadlženosť domácností – meraná ako percentuálny podiel nominálneho hrubého disponibilného príjmu domácností – v roku 2017 naďalej klesala, bola však stále výrazne nad predkrízovou úrovňou.

Rast peňažnej zásoby zostal v zásade stabilný

Rast peňažnej zásoby bol aj v roku 2017 výrazný (graf 18). V decembri 2017 bola ročná miera rastu menového agregátu M3 na úrovni 4,6 % v porovnaní s úrovňou 5,0 % z konca roka 2016. Rast peňažnej zásoby zaznamenaný v roku 2017 bol v súlade s ustáleným tempom menovej expanzie od polovice roka 2015. Rast menového agregátu M3 bol naďalej ťahaný jeho najlikvidnejšími zložkami vzhľadom na nízke oportunitné náklady na držbu likvidných vkladov v prostredí veľmi nízkych úrokových sadzieb a plochej výnosovej krivky. Ďalšími dôležitými faktormi menového vývoja v eurozóne bola tiež pokračujúca expanzia hospodárskej aktivity a neštandardné opatrenia ECB (najmä jej program nákupu aktív). Rast peňažného agregátu M1, ktorý podporovalo zvýšenie jednodňových vkladov domácností a nefinančných korporácií, zostal v decembri 2017 (8,6 %) na porovnateľnej úrovni ako v decembri 2016 (8,8 %).

Hlavným zdrojom rastu peňažnej zásoby zostali domáce protipoložky

K rastu agregátu M3 pozitívne prispeli nákupy dlhových cenných papierov verejného sektora Eurosystémom (červené časti grafu 19), najmä v rámci programu nákupu cenných papierov verejného sektora. Zníženie priemerného objemu mesačných nákupov v programe nákupu aktív k aprílu 2017 o 20 mld. € viedlo k obmedzeniu vplyvu týchto nákupov na rast agregátu M3. Okrem toho mali v roku 2017 na tvorbu agregátu M3 priaznivý vplyv aj domáce protipoložky iné ako pohľadávky voči sektoru verejnej správy (modré časti grafu 19). Prispeli k tomu dva faktory. Po prvé, na rast M3 priaznivo vplývalo pokračujúce oživenie úverov súkromnému sektoru (graf 18). To zahŕňa tak úvery peňažných finančných inštitúcií súkromnému sektoru, ako aj dlhové cenné papiere vydané súkromným sektorom nepeňažných finančných inštitúcií eurozóny v držbe peňažných finančných inštitúcií, ktoré obsahujú tiež nákupy dlhových cenných papierov nepeňažných finančných inštitúcií Eurosystémom v kontexte programu CSPP. Po druhé, k rastu peňažného agregátu M3 prispelo tiež pokračujúce znižovanie dlhodobejších finančných záväzkov peňažných finančných inštitúcií (bez kapitálu a rezerv), ktoré sú zahrnuté v domácich protipoložkách iných ako pohľadávky voči sektoru verejnej správy. Ročná zmena týchto pasív je záporná od druhého štvrťroka 2012, čiastočne v dôsledku vplyvu cielených dlhodobejších refinančných operácií ECB, ktoré mohli pôsobiť ako náhrada dlhodobejšieho financovania prostredníctvom trhu. Tento vývoj možno tiež vysvetliť relatívne plochou výnosovou krivkou, ktorá súvisela s menovopolitickými opatreniami ECB. Pre investorov bolo preto menej výhodné investovať do dlhodobých vkladov a bankových dlhopisov. Naopak, predaj štátnych dlhopisov peňažnými finančnými inštitúciami eurozóny (bez Eurosystému) prispel k zápornej ročnej miere zmeny pohľadávok peňažných finančných inštitúcií voči sektoru verejnej správy (bez Eurosystému), čo spomalilo rast agregátu M3 (zelené časti grafu 19). Okrem toho čistá pozícia zahraničných aktív peňažných finančných inštitúcií naďalej obmedzovala ročný rast agregátu M3 (žlté časti grafu 19).

Menová politika: trpezlivosť, vytrvalosť a obozretnosť

Cieľom menovopolitických opatrení, ktoré ECB prijala v posledných rokoch, bola podpora hospodárskeho oživenia v eurozóne a návrat miery inflácie na úroveň nižšiu, ale blízku 2 % v strednodobom horizonte, zodpovedajúcu cenovej stabilite. Účinok týchto opatrení sa úspešne prejavil na podmienkach financovania domácností a podnikov. Počas roka 2017 súvaha Eurosystému naďalej rástla, predovšetkým v dôsledku pokračujúceho programu nákupu aktív (asset purchase programme – APP) a cielených dlhodobejších refinančných operácií.

Nastavenie menovej politiky: veľmi výrazná miera akomodácie

Hospodárske oživenie sa na začiatku roka ďalej upevňovalo, no nevýrazná miera základnej inflácie si vyžadovala nemennú menovú politiku.

V nadväznosti na rozhodnutia Rady guvernérov prijaté v decembri 2016 sa účinok opatrení menovej politiky ECB naďalej úspešne premietal do podmienok trhového financovania a úverových podmienok pre podniky a domácnosti v eurozóne (časť 2.2).^[42] Riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho rastu boli síce na začiatku roka celkovo menej výrazné, ale aj naďalej boli na strane pomalšieho rastu a súviseli najmä s globálnym prostredím, politickou neistotou a pretrvávajúcimi súvahovými nedostatkami v niektorých sektoroch. Perspektíva rastúcej inflácie navyše stále závisela od aktuálne veľmi priaznivých podmienok financovania, ktoré boli do značnej miery podmienené akomodačným nastavením menovej politiky.

Porovnanie výsledkov ekonomickej analýzy so signálmi vyplývajúcimi z menovej analýzy potvrdilo, že na trvalé a samonosné zintenzívnenie inflačných tlakov v eurozóne je aj napriek rastúcej odolnosti hospodárskeho oživenia potrebná veľmi výrazná miera menovej akomodácie. Za týchto okolností sa od Rady guvernérov vyžadovala stabilná politika a opätovné potvrdenie rozhodnutí prijatých na menovopolitickom zasadaní v decembri 2016. To znamenalo ponechanie kľúčových úrokových sadieb ECB na nezmenenej úrovni (graf 20) a potvrdenie plánovaného tempa i časového horizontu nákupov v rámci programu APP, ako aj signalizácie budúceho nastavenia menovopolitických sadzieb a programu APP zo strany Rady guvernérov.

Signalizácia budúceho nastavenia menovej politiky reagovala na zlepšené hodnotenie rizika a zníženú pravdepodobnosť nepriaznivých udalostí.

Do polovice roka 2017 sa hospodárske oživenie ešte viac zintenzívnilo, pričom rast produkcie mal podľa projekcií prevyšovať očakávania a mal mať čoraz širší geografický a sektorový rozsah. Rada guvernérov preto v júni 2017 zmenila svoje hodnotenie rizík ohrozujúcich výhľad hospodárskeho rastu a označila ich za celkovo vyvážené. Vzhľadom na odolnejšiu a intenzívnejšiu dynamiku rastu sa znížili aj hraničné riziká ohrozujúce cenovú stabilitu; pravdepodobnosť veľmi nepriaznivých scenárov, napríklad v súvislosti s deflačnými rizikami, v prevažnej miere zanikla.

V snahe zosúladiť svoju komunikáciu so zlepšeným hodnotením rizík sa Rada guvernérov v júni 2017 rozhodla zo signalizácie budúceho vývoja kľúčových úrokových sadzieb ECB vypustiť zmienku o ďalšom znižovaní sadzieb, ktorá dovtedy signalizovala potenciálnu reakciu menovej politiky v prípade výrazne nepriaznivých okolností. Zároveň však zdôraznila potrebu trpezlivosti, kým nedôjde k postupnému zintenzívneniu inflačných tlakov. Opätovne tiež potvrdila svoje odhodlanie trvať na svojich menovopolitických opatreniach s cieľom zachovať veľmi výraznú mieru menovej akomodácie naďalej potrebnú na to, aby sa mohla prejaviť trvalá zmena inflácie.

Signalizácia budúceho vývoja, pokiaľ ide o menovopolitické sadzby i tempo nákupu aktív, vo všeobecnosti odzrkadľuje význam interakcie jednotlivých nástrojov menovej politiky z hľadiska vplyvu na nastavenie menovej politiky. Jednotlivé prvky komplexného balíka menovopolitických opatrení sa totiž navzájom dopĺňajú a posilňujú s cieľom zachovať výrazne akomodačné podmienky financovania potrebné na podporu udržateľného návratu miery inflácie na úroveň nižšiu, ale blízku 2 % v strednodobom horizonte. V tomto ohľade sa signalizácia budúceho nastavenia menovej politiky Rady guvernérov v roku 2017 zameriavala nielen na podmienky prípadného ukončenia stimulačných opatrení, ale aj na postupnosť zmien menovopolitických opatrení.

V októbri došlo k rekalibrácii opatrení menovej politiky, pričom výrazne priaznivé podmienky financovania boli zachované.

Informácie získané počas tretieho štvrťroka 2017 vrátane septembrových makroekonomických projekcií odborníkov ECB naďalej poukazovali na stabilnú hospodársku expanziu so širokým geografickým a sektorovým rozsahom. Nepoľavujúce tempo hospodárskeho rastu Radu guvernérov ďalej upevňovalo v presvedčení, že inflácia bude za predpokladu zachovania výrazne priaznivých podmienok financovania postupne smerovať k úrovni nižšej, ale blízkej 2 % v strednodobom horizonte. Vývoj inflácie bol pritom aj naďalej tlmený a ukazovatele základnej inflácie stále nevykazovali presvedčivé známky trvalého trendu rastu. Z tlmeného vývoja inflácie bolo možné vyvodzovať naďalej značnú mieru nevyužitých kapacít na trhu tovarov a služieb a na trhu práce, i napriek o niečo rýchlejšiemu rastu miezd. Obozretný prístup v tejto situácii poukázal na potrebu naďalej výraznej miery menovej stimulácie na zabezpečenie udržateľnej zmeny inflácie, a teda na nevyhnutnosť rekalibrácie menovopolitických nástrojov na obdobie po skončení roka.

Rada guvernérov tak v októbri 2017 v záujme plnenia svojho cieľa cenovej stability prijala viacero rozhodnutí.

• Po prvé, zopakovala, že kľúčové úrokové sadzby ECB podľa jej očakávaní zostanú na súčasnej úrovni počas dlhšieho obdobia a ešte podstatnú dobu po skončení čistého nákupu aktív.
• Po druhé, zlepšený výhľad hospodárskeho vývoja a rastúca dôvera v konvergenciu inflácie Rade guvernérov umožnila znížiť intenzitu APP. Od januára 2018 mali nákupy pokračovať tempom 30 mld. € za mesiac až do konca septembra 2018, v prípade potreby aj dlhšie, minimálne však dovtedy, kým sa podľa Rady guvernérov neprejaví trvalá zmena vývoja inflácie. Rada guvernérov okrem toho opätovne potvrdila, že ak dôjde k zhoršeniu výhľadu vývoja, alebo ak finančné podmienky prestanú zodpovedať ďalšiemu napredovaniu k trvalej zmene inflácie, je pripravená zväčšiť rozsah programu nákupu a/alebo predĺžiť jeho trvanie.
• Po tretie, Rada guvernérov oznámila, že reinvestície istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu nákupu aktív budú pokračovať aj po skončení čistého nákupu aktív, a to počas dlhšieho obdobia, v každom prípade však dovtedy, kým to bude potrebné. Zachovanie objemu nakúpených aktív malo prispieť k udržaniu priaznivého stavu likvidity, ako aj k primeranému nastaveniu menovej politiky.
• Po štvrté, tendre s pevnou úrokovou sadzbou a neobmedzeným objemom pridelených prostriedkov v rámci refinančných operácií boli predĺžené minimálne do konca posledného udržiavacieho obdobia povinných minimálnych rezerv v roku 2019 v snahe zabezpečiť naďalej plynulý priebeh implementácie menovej politiky a zároveň chrániť priaznivé podmienky na peňažných trhoch eurozóny.

Pokračujúca výrazná menová podpora poskytovaná prostredníctvom dodatočného čistého nákupu aktív, rozsiahleho objemu nadobudnutých aktív a pripravovaných reinvestícií, ako aj prostredníctvom signalizácie budúceho nastavenia úrokových sadzieb, mala zachovať veľmi priaznivé podmienky financovania naďalej potrebné na zabezpečenie trvalého návratu miery inflácie na úroveň nižšiu, ale blízku 2 % v strednodobom horizonte, zodpovedajúcu cenovej stabilite.

Účinný prenos opatrení menovej politiky ECB

V roku 2017 účinok opatrení menovej politiky prijatých od júna 2014 naďalej prispieval k zlepšovaniu úverových podmienok pre podniky a domácnosti a úverových tokov v rámci celej eurozóny. Pokračujúce nákupy aktív v rámci programu APP, naďalej nízke menovopolitické sadzby, signalizácia budúceho nastavenia týchto dvoch nástrojov, ako aj cielené dlhodobejšie refinančné operácie (targeted longer-term refinancing operation – TLTRO) zabezpečovali výrazne priaznivé podmienky financovania a zostali kľúčovým faktorom posilňovania hospodárskeho oživenia v eurozóne.

Realizácia programu APP pokračovala hladko, tak na strane programov nákupu aktív súkromného sektora zahŕňajúcich program nákupu cenných papierov krytých aktívami (asset-backed securities purchase programme – ABSPP), program nákupu aktív podnikového sektora (corporate sector purchase programme – CSPP) a tretí program nákupu krytých dlhopisov (third covered bond purchase programme – CBPP3), ako aj na strane programu nákupu aktív verejného sektora (public sector purchase programme – PSPP). Program PSPP je zameraný na dlhopisy vydané ústrednou štátnou správou krajín eurozóny, regionálnymi samosprávami, agentúrami a nadnárodnými subjektmi. Objem nákupov bol v priemere v súlade s mesačnými cieľmi stanovenými Radou guvernérov a pohyboval sa na úrovni 80 mld. € za mesiac od januára do marca a 60 mld. € za mesiac od apríla do decembra (graf 21). V dôsledku sezónnych výkyvov trhovej likvidity bol objem nákupov v období od augusta do decembra pod úrovňou mesačného cieľa, čo však vykompenzoval o niečo vyšší objem nákupov počas zvyšku roka. Na úrovni jednotlivých krajín sa mesačný objem nákupov taktiež mierne líšil v dôsledku rastúceho významu reinvestícií splatených dlhopisov, ktoré sa začali v marci 2017 v prípade cenných papierov nadobudnutých v rámci programu PSPP. Celkovo boli odchýlky mesačných nákupov od cieľového objemu v relatívnom vyjadrení len veľmi malé. Ak zohľadníme náhradné nákupy a rozloženie reinvestícií splatných dlhopisov, zotrval objem cenných papierov nakúpených v rámci programu PSPP, ako relevantný ukazovateľ na posúdenie distribúcie objemu nákupov, tesne v súlade s plánovanou alokáciou založenou na kľúči na upisovanie základného imania ECB.

Hrubý objem poslednej operácie TLTRO-II, ktorá bola vyrovnaná v marci 2017, dosiahol 233,5 mld. €, z čoho vyplýval čistý nárast likvidity o 204 mld. €.^[45] Vo všetkých operáciách TLTRO-II (TLTRO-II.1 až TLTRO-II.4) si banky v eurozóne požičali spolu 740,2 mld. €, čo predstavuje 62 % celkového úverového limitu vo výške 1 200 mld. €.

Menovopolitické opatrenia sa prenášajú do ekonomiky prostredníctvom troch transmisných kanálov: signalizačného kanála, kanála preskupovania portfólií a kanála priameho vplyvu.^[46] Po prvé, program APP prispel k dôveryhodnosti signalizácie budúceho nastavenia menovej politiky ECB, pokiaľ ide o jej očakávanie, že kľúčové úrokové sadzby zostanú na súčasnej úrovni počas dlhšieho obdobia. Záporná sadzba jednodňových sterilizačných operácií podporila účinok programu APP na celú výnosovú krivku prostredníctvom redukcie komponentu dlhodobejších úrokových mier súvisiaceho s očakávaniami. Po druhé, program APP investorov stimuloval, aby upravili skladbu svojich portfólií v prospech rizikovejších trhových segmentov. Prebiehajúci nákup aktív nahradil držbu strednodobých a dlhodobých dlhopisov rezervami centrálnej banky (v držbe bankového sektora), z čoho pre investorov vyplýva zníženie rizika durácie (časť 2.3). Súvisiaci pokles časových prémií motivuje na alokáciu investícií do iných aktív, napríklad úverov domácnostiam a podnikom. Týmto spôsobom sa zabezpečuje prenos menovopolitických opatrení aj na dlžníkov bez priameho prístupu na kapitálové trhy. Cielené dlhodobejšie refinančné operácie v neposlednom rade pôsobia aj priamo. Úrokové sadzby, za ktoré banky tieto finančné prostriedky čerpajú, závisia od objemu úverov, ktoré poskytujú podnikom a domácnostiam, čím sa zabezpečuje ďalší prenos priaznivých podmienok financovania. Dodatočná čistá likvidita okrem toho zúčastneným bankám pomohla znížiť marginálne náklady financovania.

Opatrenia menovej politiky, ktoré ECB zaviedla od júna 2014, mali spolu značný pozitívny vplyv na výkonnosť hospodárstva v eurozóne. Celkový kumulatívny účinok na rast reálneho HDP eurozóny a infláciu v eurozóne v období od roku 2016 do roku 2020 sa v oboch prípadoch odhaduje na približne 1,9 percentuálneho bodu.^[47]

Vďaka opatreniam ECB boli podmienky financovania naďalej veľmi priaznivé

Menovopolitické opatrenia ukotvili trhové sadzby na nízkych úrovniach. Krátkodobé miery na peňažnom trhu eurozóny ako aj výnosy dlhodobejších štátnych dlhopisov boli počas roka relatívne stabilné (časť 1.3). Tieto podmienky sa prostredníctvom troch transmisných kanálov opísaných vyššie premietali do podmienok financovania v širšej ekonomike.

Náklady bánk na financovanie zostali počas roka 2017 priaznivé, výrazne nižšie ako pred zavedením balíka opatrení ECB zameraného na uvoľnenie úverových podmienok v júni 2014 (graf 22). Spready dlhopisov vydaných bankami v eurozóne ďalej výrazne klesali (graf 23). Prispela k tomu aj posledná operácia TLTRO-II v marci, prostredníctvom ktorej boli banky schopné do určitej miery nahradiť trhové financovanie prostriedkami z TLTRO. Tento vývoj viedol k ďalšej redukcii celkových nákladov bánk na financovanie a mal za následok zníženie rozdielov v nákladoch na financovanie medzi bankami v jednotlivých krajinách eurozóny.

Klesajúce náklady bánk na financovanie zároveň prostredníctvom kanála priameho vplyvu a nižších bezrizikových sadzieb vyvíjali tlak na pokles nákladov podnikov na refinancovanie. Kompozitné sadzby úverov nefinančným korporáciám a domácnostiam zaznamenali od oznámenia opatrení ECB zameraných na uvoľnenie úverových podmienok výraznejší pokles než trhové referenčné sadzby. Od júna 2014 do decembra 2017 sadzby bankových úverov nefinančným korporáciám a domácnostiam klesli o 123, resp. 108 bázických bodov. Nefinančné korporácie s priamym prístupom na kapitálové trhy tiež profitovali z nižších výnosov podnikových dlhopisov v dôsledku programu CSPP. Spready dlhopisov nefinančných korporácií investičného stupňa počas roka 2017 klesli o 26 bázických bodov, v súlade s vývojom na strane bánk a poisťovní (graf 23). Tieto účinky sa rozšírili aj na podnikové dlhopisy neinvestičného stupňa (ktoré v rámci programu CSPP nie sú akceptovateľné), keďže investori upravovali skladbu svojich portfólií.^[48]

Oživenie rastu úverov napreduje

Pokračujúce zlepšovanie úverových podmienok v eurozóne sa neprejavovalo len v klesajúcich úrokových mierach a spreadoch, ale aj v rastúcom objeme úverov poskytovaných súkromnému sektoru a stabilnom prístupe podnikov na dlhopisové trhy. V prieskume bankových úverov v eurozóne banky uvádzali, že dodatočnú likviditu získanú prostredníctvom programu APP použili najmä na poskytovanie úverov, čo poukazovalo na ďalšie zlepšovanie ponuky úverov v roku 2017.^[49] Okrem toho došlo aj k zvýšeniu čistého dopytu po úveroch, pričom banky uvoľnili úverové štandardy a celkové podmienky nových úverov, najmä v prípade úverov domácnostiam. V eurozóne tak pokračovalo postupné oživovanie poskytovania úverov súkromnému sektoru. Napriek určitému pokroku však rast úverov naďalej brzdila konsolidácia bankových súvah a stále vysoká úroveň problémových úverov v niektorých krajinách.

Ročná miera rastu bankových úverov nefinančnému súkromnému sektoru, ktorý zahŕňa domácnosti a nefinančné korporácie, dosiahla v decembri 2017 úroveň 2,8 % (v porovnaní s 2,2 % v decembri 2016). Ročný rast úverov nefinančným korporáciám sa z minuloročných 2,3 % zvýšil na 2,9 %, zatiaľ čo ročný rast úverov domácnostiam sa z 2,0 % v decembri 2016 zvýšil na 2,8 % v decembri 2017. Emisia dlhopisov nefinančných korporácií so sídlom v eurozóne zostala stabilná: emisia nových dlhopisov denominovaných v eurách dosiahla 199 mld. € (v porovnaní so 193 mld. € za rok 2016) (graf 25). K prístupu nefinančných korporácií na kapitálový trh prispieval čistý nákup podnikových dlhopisov v rámci programu CSPP.

Menovopolitické opatrenia ECB zároveň výrazne zlepšili úverové podmienky pre malé a stredné podniky, ktoré zvyčajne nemajú priamy prístup na dlhopisové trhy. Najnovšie výsledky prieskumu o prístupe podnikov k financovaniu (Survey on the Access to Finance of Enterprises – SAFE) poukázali na ďalšie zlepšenie podmienok externého financovania, t. j. na pokračovanie trendu zaznamenaného v predchádzajúcich kolách prieskumu.^[50] Malé a stredné podniky potvrdili lepšiu dostupnosť bankového financovania vrátane čoraz väčšej ochoty bánk poskytnúť úver za nižší úrok. Vo všetkých veľkých krajinách eurozóny vykázali malé a stredné podniky kladnú čistú zmenu dostupnosti bankových úverov. Po prvýkrát v histórii prieskumu SAFE k dostupnosti externého financovania podľa respondentov prispieval celkový hospodársky výhľad. Zároveň došlo k zníženiu nákladov malých a stredných podnikov na financovanie. Spread medzi úrokovými sadzbami drobných úverov a sadzbami veľkých úverov od konca mája 2014 do decembra 2017 klesol o 118 bázických bodov.

Vývoj súvahy Eurosystému

Objem a zloženie súvahy Eurosystému

Od vypuknutia finančnej krízy v rokoch 2007 – 2008 Eurosystém prijal rôzne štandardné i neštandardné opatrenia menovej politiky, ktoré počas rokov priamo ovplyvnili objem a zloženie súvahy Eurosystému. Tieto opatrenia zahŕňali zabezpečené operácie na poskytnutie financovania zmluvným stranám s počiatočnou splatnosťou do štyroch rokov, ako aj nákupy aktív v rôznych segmentoch trhu v záujme zlepšenia transmisie menovej politiky a uvoľnenia podmienok financovania v eurozóne. Ku koncu roka 2017 dosiahol objem súvahy Eurosystému historické maximum 4,5 bil. € (o 0,8 bil. € viac ako na konci roka 2016).

Rozšírený program nákupu aktív a pridelenie prostriedkov v rámci poslednej cielenej dlhodobejšej refinančnej operácie v marci 2017 viedlo k expanzii i zmene zloženia súvahy. Na konci roka 2017 položky súvisiace s menovou politikou na strane aktív predstavovali 3,2 bil. €, resp. 70 % celkových aktív v súvahe Eurosystému (nárast zo 61 % na konci roka 2016). Tieto položky zahŕňali úvery poskytnuté úverovým inštitúciám v eurozóne, ktoré predstavovali 17 % celkových aktív (nárast zo 16 % na konci roka 2016) a cenné papiere nadobudnuté na účely menovej politiky, ktoré predstavovali približne 53 % celkových aktív (nárast zo 45 % na konci roka 2016) (graf 26). Ostatné finančné aktíva pozostávali najmä z: i) cudzích mien a zlata v držbe Eurosystému, ii) nemenovopolitických portfólií denominovaných v eurách, iii) núdzovej likvidity poskytnutej niektorými národnými centrálnymi bankami Eurosystému solventným finančným inštitúciám s prechodnými ťažkosťami s likviditou. Na tieto ostatné finančné aktíva sa vzťahujú interné vykazovacie požiadavky a obmedzenia Eurosystému súvisiace najmä so zákazom menového financovania, ako aj požiadavka, aby neboli v rozpore s menovou politikou. Príslušné požiadavky a obmedzenia sú stanovené v rôznych právnych textoch.^[51]

Na strane pasív došlo k zmene najmä v prípade povinných minimálnych rezerv zmluvných strán, ktoré vďaka naďalej akomodačnej menovej politike v roku 2017 vzrástli o 0,6 bil. € na 1,9 bil. € a na konci roka 2017 predstavovali 42 % celkových pasív (nárast z 36 % na konci roka 2016). Podiel bankoviek v obehu sa v relatívnom vyjadrení znížil na 26 % (v porovnaní s 31 % na konci roka 2016), no v absolútnom vyjadrení v súlade s historickým trendom rastu zaznamenal rast. Ostatné záväzky vrátane základného imania a účtov precenenia predstavovali 32 % (pokles z 33% na konci roka 2016), no v absolútnom vyjadrení vzrástli o 0,2 bil. € (graf 26).

Priemerná splatnosť portfólií a zastúpenie rôznych aktív a jurisdikcií

ECB od začiatku programu APP zverejňuje týždenné informácie o vývoji držby aktív nadobudnutých v rámci jednotlivých programov, ktoré tvoria program APP. V prípade programov CBPP3, ABSPP a CSPP okrem toho zverejňuje mesačné údaje s členením aktív nadobudnutých na primárnom a sekundárnom trhu. V rámci programu PSPP poskytuje ECB údaje o držbe cenných papieroch podľa krajiny emitenta^[52] vrátane váženej priemernej splatnosti.

Na konci roka 2017 dosiahli aktíva nadobudnuté v rámci programu APP 2,3 bil. €.^[53] Z tejto sumy predstavovali cenné papiere nadobudnuté v rámci programu ABSPP 25 mld. € (1 % celkového objemu portfólia programu APP) a cenné papiere nadobudnuté v rámci programu CBPP3 predstavovali 241 mld. € (11 % celkového objemu portfólia programu APP). Pokiaľ ide o programy nákupu aktív súkromného sektora, v roku 2017 do programu APP najviac prispel program CSPP s objemom čistých nákupov vo výške 82 mld. €. Celkový objem cenných papierov nadobudnutých v rámci programu CSPP sa tak zvýšil na 132 mld. €, resp. 6 % celkových aktív APP. V roku 2017 začala ECB zverejňovať úplný zoznam všetkých cenných papierov nadobudnutých v rámci programu CSPP vrátane názvov emitentov, termínov splatnosti a kupónových sadzieb dlhopisov, ako aj agregované údaje o cenných papieroch nadobudnutých v rámci programu CSPP podľa krajiny rizika, ratingu a sektora. Nákupy v rámci programu CSPP sa uskutočňujú na základe referenčnej hodnoty, ktorá proporčne odráža všetky nesplatené akceptovateľné emisie. To znamená, že každá jurisdikcia emitentov je v rámci referenčnej hodnoty vážená trhovou kapitalizáciou.

Najväčšiu časť programu APP tvorili aktíva nadobudnuté v rámci programu PSPP vo výške 1,9 bil. €: ich podiel na celkovom objeme cenných papierov nadobudnutých v rámci programu APP predstavoval 83 % (82 % na konci roka 2016). Alokácia nákupov aktív v rámci programu PSPP do rôznych jurisdikcií sa riadi kľúčom na upisovanie základného imania ECB. V rámci svojich individuálnych kvót môžu ECB a národné centrálne banky krajín eurozóny podľa vlastného uváženia nakupovať cenné papiere emitované ústrednými vládami a regionálnymi a miestnymi samosprávami, cenné papiere vydané určitými agentúrami usadenými v príslušných jurisdikciách a v prípade potreby aj cenné papiere vydané nadnárodnými inštitúciami.

Na konci roka 2017 predstavovala vážená priemerná splatnosť PSPP 7,7 roka, čo je o niečo menej ako 8,3 roka na konci roka 2016 (s určitými rozdielmi medzi jednotlivými jurisdikciami). Pokles váženej priemernej splatnosti odráža najmä rozhodnutia Rady guvernérov (z decembra 2016) i) skrátiť minimálnu zostatkovú splatnosť akceptovateľných cenných papierov v rámci programu PSPP z dvoch na jeden rok a ii) povoliť (v potrebnom rozsahu) nákupy cenných papierov, ktorých výnos do splatnosti je nižší ako úroková miera jednodňových sterilizačných operácií ECB.

Životnosť aktív nakupovaných Eurosystémom je relevantná z dvoch hľadísk. Na jednej strane umožňuje absorbovať z trhu úrokové riziko a podporovať tak korekciu štruktúry portfólií investorov. Na druhej strane sa Eurosystém snaží o trhovo neutrálnu alokáciu aktív a pri nákupoch cenných papierov akceptovateľných splatností v jednotlivých jurisdikciách zohľadňuje štruktúru trhu so štátnymi dlhopismi krajín eurozóny.

Istinu splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu APP Eurosystém reinvestuje. Reinvestície v rámci programov nákupu aktív súkromného sektora pokračovali aj v roku 2017 a dosiahli výšku 24,3 mld. €. Reinvestície v rámci programu PSPP sa začali v marci 2017 a počas roka dosiahli výšku 24,9 mld. €. Vzhľadom na rastúcu dôležitosť reinvestícií začala ECB v novembri 2017 zverejňovať očakávaný mesačný objem splatených cenných papierov nadobudnutých v rámci programu APP v rámci pohyblivého dvanásťmesačného horizontu.

Cenné papiere nadobudnuté v rámci programu APP sú k dispozícii na požičiavanie s cieľom podporiť likviditu na trhu s dlhopismi a dohodami o spätnom odkúpení (repo trhu) bez neprimeraného obmedzenia normálnej činnosti repo trhu. ECB každý mesiac zverejňuje informácie o celkovom mesačnom priemernom zostatku pôžičiek cenných papierov za Eurosystém. V snahe ďalej zmierniť nedostatok zabezpečovacích aktív na trhu začal Eurosystém v decembri 2016 okrem cenných papierov, ktoré boli dovtedy jedinou akceptovanou formou kolaterálu, pri poskytovaní pôžičiek cenných papierov prijímať obmedzenú sumu hotovostného kolaterálu. Údaje o celkovej mesačnej priemernej sume prijatého hotovostného kolaterálu ECB tiež zverejňuje mesačne.

Vývoj v oblasti refinančných operácií Eurosystému

Od konca roka 2016 sa objem nesplatených refinančných operácií Eurosystému zvýšil o 168,3 mld. € a ku koncu roka 2017 predstavoval 764,0 mld. €. Jednou z hlavných príčin je pridelenie prostriedkov vo výške 233,5 mld. € v rámci poslednej operácie TLTRO-II v marci 2017, ktoré aj napriek čiastočnému vykompenzovaniu nižším objemom hlavných refinančných operácií a splácaním TLTRO-I v roku 2017 viedlo k značnému čistému nárastu nesplatenej likvidity. Vážená priemerná splatnosť likvidity poskytnutej prostredníctvom reverzných refinančných operácií sa skrátila z približne troch rokov na konci roka 2016 na približne 2,7 roka na konci roka 2017. Keďže sa pridelenie prostriedkov v rámci poslednej operácie TLTRO-II (s pôvodnou splatnosťou štyri roky) uskutočnilo na začiatku roka 2017 (v marci), vážená priemerná splatnosť refinančných operácií Eurosystému počas zvyšku roka sa skrátila.

Európsky finančný sektor je odolný, no naďalej čelí výzvam.

ECB sleduje vývoj finančnej stability v eurozóne a finančné systémy EÚ s cieľom identifikovať prípadné zraniteľné miesta a zdroje systémových rizík. V oblasti finančnej stability ECB tiež poskytuje analytickú podporu Európskemu výboru pre systémové riziká (European Systemic Risk Board – ESRB) a podieľa sa na dôležitých regulačných iniciatívach. Na vznik potenciálnych systémových rizík reaguje makroprudenciálnymi opatreniami.

V rámci plnenia týchto úloh spolupracuje s ostatnými centrálnymi bankami Eurosystému a Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB). Makroprudenciálna a mikroprudenciálna funkcia v rámci ECB úzko spolupracujú na identifikácii hlavných rizík a zraniteľných miest v európskom finančnom sektore i na pravidelných témach.

Riziká a zraniteľné miesta vo finančnom systéme eurozóny

ECB predkladá svoju analýzu systémových rizík v rámci svojej polročnej správy o finančnej stabilite (Financial Stability Review).^[54] V roku 2017 zostala väčšina ukazovateľov systémového napätia v eurozóne na nízkej úrovni (graf 27), z čoho vyplýva pozitívny vývoj situácie v oblasti finančnej stability počas sledovaného roka. Zlepšené hospodárske podmienky v eurozóne počas roka 2017 podporovali trhy s aktívami a prispeli k nízkej volatilite jednotlivých tried aktív (časť 1). Napätie v bankovom sektore eurozóny zostalo na nízkej úrovni, keďže investori za predpokladu pokračujúceho zlepšovania výhľadu hospodárskeho rastu a rastu úrokových mier očakávali zlepšenie ziskovosti bánk vzhľadom na vyšší objem úverov a vyššie úverové marže. Na trhoch so štátnymi dlhopismi naopak na začiatku roka 2017 došlo k zvýšeniu systémového napätia, čiastočne v dôsledku vyššej politickej neistoty v niektorých krajinách eurozóny. Vzhľadom na výsledky volieb v hlavných krajinách eurozóny sa táto neistota následne znížila a v druhej polovici roka 2017 klesol aj ukazovateľ napätia na trhoch so štátnymi dlhopismi. Ukazovatele systémového napätia v eurozóne zostali vo všeobecnosti nízke, a to aj napriek určitej vyššej geopolitickej neistote na globálnej úrovni, napríklad v súvislosti s rastúcim napätím na kórejskom polostrove.

V tomto prostredí boli v roku 2017 identifikované štyri hlavné riziká ohrozujúce finančnú stabilitu v eurozóne.

Jedným z hlavných rizík v roku 2017 bola aj naďalej možnosť náhleho a rozsiahleho preceňovania globálnych rizikových prémií. Počas roka bola zaznamenaná celkovo nízka volatilita finančného trhu, zvýšené ceny aktív a nízke rizikové prémie na niektorých trhoch, čo poukazuje na zvýšenú mieru podstupovania rizika. Predovšetkým spready najrizikovejších emitentov na dlhopisových trhoch zostali veľmi nízke, čo odrážalo dôveru účastníkov trhu v nízku pravdepodobnosť vzniku zraniteľných miest. Tento vývoj síce sčasti súvisel so zlepšenými makroekonomickými podmienkami a prispievali teda k nemu základné faktory, no známky toho, že finančné trhy nemusia byť v plnej miere pripravené na možnosť rýchlej zmeny trhového sentimentu, sa posilňovali.

Druhé z hlavných rizík súviselo s vyhliadkami ziskovosti bánk v eurozóne. Ziskovosť bánk vzhľadom na zvýšenie neúrokových výnosov mierne vzrástla. V prvých troch štvrťrokoch 2017 dosahovala miera návratnosti vlastného imania bánk 3,2 % (2,5 % za rovnaké obdobie minulého roka). Naďalej sa zlepšovala aj solventnosť bánk – koeficient vlastného kapitálu Tier 1 v treťom štvrťroku 2017 dosiahol 14,5 % (13,9 % v roku 2016).^[55]

Menovopolitické opatrenia ECB mohli ziskovosť bánk ovplyvniť prostredníctvom dvoch hlavných kanálov. Po prvé, prostredie nízkych úrokových sadzieb prispieva k znižovaniu úrokových marží bánk a tým znižuje čisté úrokové výnosy. Po druhé, záporná sadzba jednodňových sterilizačných operácií ECB vyvoláva priame spoplatnenie nadbytočnej likvidity v bankovom systéme eurozóny ako celku. Tieto negatívne aspekty však boli doteraz vo všeobecnosti vyvážené pozitívnym účinkom stabilnej a plošnej hospodárskej expanzie na ziskovosť bánk. Vzhľadom na zlepšenie hospodárskeho výhľadu dochádza predovšetkým k zvyšovaniu úverovej bonity dlžníkov a následnému poklesu nákladov bánk na tvorbu opravných položiek. Ziskovosť bánk podporuje aj rastúci objem úverov v prostredí hospodárskeho oživenia, ako aj kapitálové príjmy z rastúcich cien aktív. V neposlednom rade platí, že hoci sadzby retailových vkladov sa vyznačujú nepružnosťou smerom nadol, veľkoobchodné vklady, najmä vklady nerezidentov, sú často úročené zápornými sadzbami, čím sa zmierňuje tlmiaci účinok záporných nominálnych úrokových sadzieb na čisté úrokové výnosy bánk. Celkovo bol čistý dosah menovopolitických opatrení na ziskovosť bánk od roku 2014 do roku 2017 (graf 28) obmedzený, hoci sa medzi jednotlivými krajinami líšil.

Napriek tomuto priaznivému vývoju zostali vyhliadky bankového sektora utlmené, čo sa odrazilo aj na pomerne nízkych cenách akcií bánk v eurozóne: trhová hodnota bánk v eurozóne zostala výrazne pod účtovnou hodnotou. Pochybnosti vyjadrené trhmi súviseli najmä s dvoma faktormi. Po prvé, nákladová efektívnosť mnohých bánk v eurozóne a možnosti diverzifikácie príjmov aj naďalej čelili viacerým štrukturálnym výzvam. Po druhé, hoci sa počas roka podarilo dosiahnuť výrazný pokrok v znižovaní vysokého stavu problémových úverov (non-performing loans –NPL) (graf 29), ich úroveň sa medzi jednotlivými bankami a krajinami naďalej líšila a výsledky niektorých bánk či krajín boli horšie. Vysoký objem NPL naďalej nepriaznivo ovplyvňoval ziskovosť bánk, a to tak priamo v dôsledku vysokej úrovne opravných položiek, ako aj nepriamo vzhľadom na vysoký podiel NPL v súvahách bánk.

ECB sa podieľala na diskusiách o možnostiach riešenia zostávajúcich problémov v bankovom sektore. K rýchlejšiemu vyčisteniu bankových súvah by napríklad mohla prispieť transakčná platforma pre problémové úvery.^[56] Podobne by spoločné investície súkromného sektora a štátu (v súlade s pravidlami poskytovania štátnej pomoci) mohli znížiť informačné asymetrie medzi potenciálnymi kupujúcimi a predávajúcimi problémových úverov.^[57] Pokiaľ ide o štrukturálne výzvy, nákladovú efektívnosť by pomohla zlepšiť ďalšia konsolidácia a digitalizácia bankového sektora. Aktivity zamerané na znižovanie stavu NPL by zároveň mohli pomôcť zvýšiť cezhraničnú bankovú aktivitu, čo by zasa viedlo k väčšej geografickej diverzifikácii príjmov.^[58] Predovšetkým cezhraničné fúzie a akvizície by pomohli zvýšiť integráciu retailového bankovníctva. V tomto smere by pomohlo dobudovanie bankovej únie a ďalšie opatrenia zamerané na finančný sektor, napríklad harmonizácia zdaňovania a pravidiel platobnej neschopnosti.^[59]

Zostávajúce dve identifikované riziká ohrozujúce finančnú stabilitu pochádzajú z prostredia mimo bankového sektora. Po prvé, v prvej polovici roka došlo k zvýšeniu obáv o udržateľnosť dlhu verejného a súkromného sektora, ktoré sa následne stabilizovali, predovšetkým vzhľadom na zlepšenie hospodárskeho výhľadu a ústup neistoty v hospodárskej politike v nadväznosti na celoštátne voľby v hlavných krajinách eurozóny. Zadlženosť súkromného sektora v eurozóne zostávala z historického i z medzinárodného hľadiska naďalej vysoká, pričom na prudké zvýšenie úrokových mier boli citlivé najmä podniky. Po druhé, v rámci nebankového finančného sektora investičné fondy pokračovali v raste – tok prostriedkov do fondov podporoval zlepšujúci sa výhľad hospodárskeho rastu a nízka volatilita finančných trhov. Investičné fondy zároveň čoraz viac investovali do cenných papierov s nižším ratingom a dlhšou splatnosťou, zatiaľ čo likviditné rezervy v dlhopisových fondoch naďalej klesali. Toky do investičných fondov i z nich môžu byť mimoriadne citlivé na zmeny trhového sentimentu. Na rozdiel od fondov PKIPCP európske regulačné predpisy zatiaľ nepočítajú s prísnymi štatutárnymi obmedzeniami využívania finančnej páky v alternatívnych investičných fondoch. S cieľom zabrániť kumulácii sektorových rizík bola hlavnou iniciatívou v rámci procesu rozširovania makroprudenciálnej politiky nad rámec bankovníctva aj naďalej príprava rámca harmonizovanej implementácie makroprudenciálnych obmedzení využívania finančnej páky v alternatívnych investičných fondoch.^[60]

Analýza štruktúry širšieho finančného sektora eurozóny vrátane poisťovní, penzijných fondov a tieňových bankových subjektov potvrdila, že nebankový finančný sektor ďalej expandoval. K expanzii dochádzalo v prostredí pokračujúcej racionalizácie aktív bankového sektora, ktorá mala pravdepodobne naďalej obmedzený dosah na celkovú efektívnosť finančného systému naďalej vykazujúceho celkovo vysoký pomer nákladov k výnosom.^[61]

Makroprudenciálna funkcia ECB

Zodpovednosť za rozhodnutia o makroprudenciálnych opatreniach v eurozóne nesú spoločne vnútroštátne orgány (príslušný vnútroštátny orgán alebo určený vnútroštátny orgán) a ECB. Vnútroštátne orgány v rámci eurozóny majú i naďalej právomoc aktivovať a zavádzať makroprudenciálne opatrenia. ECB pravidelne hodnotí vhodnosť týchto opatrení, ktoré by jej mali vnútroštátne orgány riadne oznámiť. ECB môže k opatreniam prijatým vnútroštátnymi orgánmi vyjadriť námietky a má právomoc doplniť ich (t. j. posilniť ich alebo uplatniť prísnejšie požiadavky) v prípade makroprudenciálnych nástrojov, ktoré jej boli zverené legislatívou EÚ. Asymetrická povaha právomocí zodpovedá úlohe, ktorú má ECB plniť pri prekonávaní potenciálnej zaujatosti a výslednej nečinnosti na národnej úrovni.

V roku 2017 ECB spolu s vnútroštátnymi orgánmi pokračovala vo všeobecnej a otvorenej diskusii o používaní makroprudenciálnych nástrojov a o vývoji metód na hodnotenie rôznych druhov systémového rizika, na technickej i politickej úrovni. Vďaka tomuto úsiliu sa zlepšil proces hodnotenia primeranosti nastavenia makroprudenciálneho rámca v eurozóne celkovo, ako aj v rámci jednotlivých krajín patriacich pod európsky bankový dohľad.

Makroprudenciálna politika v roku 2017

V roku 2017 ECB v záujme zvýšenia transparentnosti a zdôraznenia významu makroprudenciálnej politiky pokračovala v činnostiach súvisiacich so zintenzívnením svojej úlohy v koordinácii makroprudenciálnej politiky a v súvisiacej verejnej komunikácii.

ECB tiež plnila svoj zákonný mandát posudzovať makroprudenciálne rozhodnutia vnútroštátnych orgánov v krajinách patriacich pod európsky bankový dohľad. Počas roka 2017 dostala oznámenia o viac než sto rozhodnutiach tohto druhu, z ktorých väčšina sa týkala určovania výšky proticyklických kapitálových rezerv a identifikácie systémovo dôležitých úverových inštitúcií a kalibrácie ich kapitálových rezerv. ECB tiež prijala oznámenia o implementácii rezervy na krytie systémového rizika a o uplatňovaní článku 458 nariadenia o kapitálových požiadavkách v niektorých krajinách.

Všetkých 19 krajín eurozóny štvrťročne vyhodnocuje cyklické systémové riziká a stanovuje výšku proticyklickej kapitálovej rezervy. Vo väčšine krajín eurozóny zostali cyklické systémové riziká obmedzené a Rada guvernérov ECB súhlasila so všetkými rozhodnutiami vnútroštátnych orgánov o výške proticyklických kapitálových rezerv prijatými počas roka. S výnimkou Slovenska a Litvy sa všetky ostatné krajiny rozhodli stanoviť mieru proticyklickej kapitálovej rezervy na 0 %. Slovensko v júli 2016 zaviedlo proticyklickú kapitálovú rezervu vo výške 0,5 % (s účinnosťou od 1. augusta 2017), ktorú v dôsledku pokračujúceho hromadenia cyklických systémových rizík v júli 2017 zvýšilo na 1,25 % (s platnosťou od 1. augusta 2018). Miera proticyklickej kapitálovej rezervy vo výške 0,5 % v Litve bude platiť od 31. decembra 2018.

V roku 2017 ECB, vnútroštátne orgány a Rada pre finančnú stabilitu po konzultácii s Bazilejským výborom pre bankový dohľad aktualizovali každoročné hodnotenie globálne systémovo dôležitých bánk (global systemically important banks –G-SIB) v krajinách eurozóny. Na základe hodnotenia bolo sedem bánk v Nemecku, Španielsku, Francúzsku, Taliansku a Holandsku zaradených do medzinárodne dohodnutých kategórií G-SIB 1, 2 a 3, na ktoré sa vzťahujú kapitálové rezervy vo výške 1,0 %, 1,5 % a 2,0 %.^[64] Sadzby kapitálových rezerv platia od 1. januára 2019 a vzťahujú sa na ne požiadavky prechodného obdobia.

ECB takisto posúdila rozhodnutia vnútroštátnych orgánov o kapitálových rezervách v prípade 109 iných systémovo dôležitých inštitúcií (other systemically important institutions – O-SII).^[65] Rada guvernérov s rozhodnutiami vnútroštátnych orgánov súhlasila.

S cieľom zvýšiť mieru transparentnosti v súvislosti s činnosťou ECB v oblasti makroprudenciálnej politiky ECB pokračovala v zverejňovaní svojho polročného makroprudenciálneho bulletinu. Tretie číslo tejto publikácie prinieslo prehľad o makroprudenciálnych nástrojoch ECB a o jej vnímaní makroprudenciálnych otázok, so zameraním na: i) metodiku limitov ECB v súvislosti so stanovovaním kapitálových rezerv v prípade určených O-SII, ii) kontrolu kvality záťažových testov „zhora nadol“ a iii) expozíciu potenciálneho európskeho systému ochrany vkladov voči zlyhaniu bánk a výhody príspevkov založených na riziku. Štvrté číslo sa zaoberalo: i) krátkodobým dosahom minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (minimum requirement for own funds and eligible liabilities – MREL) na finančné trhy a banky z hľadiska finančnej stability, ii) modelom vytvoreným na posúdenie vplyvu zmien kapitalizácie bánk v závislosti od toho, či sa uplatňuje režim rekapitalizácie z vnútorných alebo z vonkajších zdrojov, a iii) makroprudenciálnymi aspektmi nedávno zverejnených stanovísk ECB k návrhom Európskej komisie na zmenu pravidiel EÚ týkajúcich sa činnosti bánk.

V záujme ďalšieho posilnenia komunikácie s verejnosťou ECB začala v roku 2017 na svojej internetovej stránke zverejňovať prehľad v súčasnosti aktívnych makroprudenciálnych opatrení v krajinách patriacich pod európsky bankový dohľad. Internetová stránka ESRB uvádza tie isté informácie aj pre členské štáty EÚ nepatriace do eurozóny.

Spolupráca s Európskym výborom pre systémové riziká

ECB naďalej poskytovala analytickú, štatistickú, logistickú a administratívnu podporu Sekretariátu Európskeho výboru pre systémové riziká (European Systemic Risk Board – ESRB), ktorý je zodpovedný za každodennú činnosť ESRB. ECB prispievala k priebežnej identifikácii a monitorovaniu potenciálnych systémových rizík ESRB. ECB okrem iného spolupredsedala expertnej skupine poradného výboru ESRB pre technické otázky, ktorá vypracovala správu (zverejnenú v júli 2017) o riešení otázky problémových úverov v Európe (Resolving non-performing loans in Europe). Správa identifikuje otázky vyplývajúce zo zvýšenej úrovne problémových úverov a z prekážok riešenia problémových úverov, ktoré sa týkajú makroprudenciálnej a finančnej stability. Poskytuje tiež praktické informácie pre tvorcov politiky, pokiaľ ide o kroky, ktoré je potrebné prijať pri navrhovaní celkového riešenia otázky problémových úverov.

ECB takisto prispela k správe ESRB zaoberajúcej sa dôsledkami štandardu IFRS 9 na finančnú stabilitu (Financial stability implications of IFRS 9), ktorá bola tiež zverejnená v júli 2017. Táto správa bola vypracovaná na žiadosť Výboru Európskeho parlamentu pre hospodárske a finančné záležitosti. Analyzuje potenciálne dôsledky zavedenia nového účtovného štandardu IFRS 9 na finančnú stabilitu. Podľa záverov správy sa celkovo očakáva, že štandard IFRS 9 bude z hľadiska finančnej stability výrazne prospešný, pretože počíta so skorším účtovaním úverových strát. Správa však poukazuje aj na niekoľko praktických ťažkostí spojených s využívaním očakávaných výhod, ako aj na niektoré potenciálne procyklické účinky.

ECB taktiež ESRB podporovala pri analýze údajov, ktoré má ESRB k dispozícii v zmysle nariadenia o európskej trhovej infraštruktúre. V roku 2017 boli na základe týchto údajov vypracované a zverejnené štyri výskumné práce.^[66]

Podrobnejšie informácie o ESRB sa nachádzajú na jeho internetovej stránke a v jeho výročnej správe za rok 2016.

Príspevok ECB k regulačným iniciatívam

V rámci úloh, ktoré jej vyplývajú z mandátu, sa ECB v roku 2017 výraznou mierou podieľala na viacerých regulačných iniciatívach na medzinárodnej i európskej úrovni, ku ktorým prispela po analytickej stránke i z hľadiska tvorby politík. V roku 2017 sa ECB v oblasti regulácie zameriavala najmä na tieto oblasti: i) finalizáciu bazilejského rámca kapitálu a likvidity (Bazileja III), ii) revíziu mikroprudenciálnej a makroprudenciálnej regulácie bánk v EÚ, iii) revíziu rámca krízového riadenia a riešenia krízových situácií, iv) dobudovanie bankovej únie a v) vytvorenie regulačného rámca pre nebankovú činnosť. ECB tiež prispievala k diskusiám na tému budúceho regulačného rámca EÚ, pokiaľ ide o ozdravenie, riešenie krízových situácií a dohľad nad centrálnymi protistranami (časti 4.2 a 9.2), a podieľala sa aj na revízii Európskeho systému finančného dohľadu.

Finalizácia bazilejského rámca kapitálu a likvidity

Dňa 7. decembra 2017 sa skupina guvernérov a predstaviteľov orgánov dohľadu Bazilejského výboru pre bankový dohľad (Basel Committee on Banking Supervision – BCBS) zhodla na balíku reforiem s cieľom dokončiť Bazilej III. ECB sa na strategických diskusiách na tému finalizácie Bazileja III aktívne podieľala a v plnej miere sa zúčastňovala aj na súvisiacich analýzach účinkov. Z pohľadu ďalšieho vývoja bude mať zásadný význam implementácia finálneho balíka Bazilej III vo všetkých jurisdikciách, ako aj dôkladné monitorovanie pokroku. V tejto súvislosti ECB považuje za dôležité pokračovať v intenzívnej medzinárodnej spolupráci, ktorá charakterizovala pokrízovú prácu, keďže globálne dohodnuté štandardy majú zásadný význam z hľadiska finančnej stability.

Revízia mikroprudenciálnej a makroprudenciálnej regulácie bánk v EÚ

Dňa 23. novembra 2016 Európska komisia zverejnila komplexný balík reforiem v oblasti bankovej regulácie s cieľom posilniť odolnosť bankového sektora a podporiť finančnú integráciu v rámci EÚ.^[67] Návrh zavádza do európskych právnych predpisov kľúčové prvky globálnej agendy regulačnej reformy. Tieto globálne štandardy zahŕňajú požiadavky na kapitálovú a likviditnú primeranosť, ktoré vyvinul BCBS, ako napríklad pomer čistého stabilného financovania, ukazovateľ finančnej páky a zásadnú revíziu obchodnej knihy. Návrh navyše zavádza dodatočné zmeny rámca dohľadu vo viacerých oblastiach vrátane právomocí zverených orgánom dohľadu (rámec druhého piliera), ako aj ustanovenia o kapitálových výnimkách, sprostredkovateľských materských podnikoch, vnútroštátnych možnostiach a právomociach, proporcionalite a prístupe k skupinám z tretích krajín.

V novembri 2017 zverejnila ECB k návrhom svoje stanovisko. Stanovisko zdôrazňuje význam implementácie štandardov BCBS v legislatívnom rámci EÚ v záujme zabezpečenia rovnakých podmienok na globálnej úrovni. ECB okrem toho navrhuje, aby boli do všetkých štandardov, v prípade ktorých prebiehajú diskusie na úrovni BCBS, začlenené ustanovenia o revízii.

Pokiaľ ide o revíziu rámca druhého piliera, ECB zastáva názor, že návrh Komisie sa síce správne zameriava na zvýšenie miery konvergencie v oblasti dohľadu, no kroky dohľadu vymedzuje v zásadných aspektoch príliš striktne. Je dôležité, aby orgány dohľadu mali dostatok flexibility na meranie rizík, na stanovenie požiadaviek na dodatočný objem vlastných zdrojov pre konkrétnu inštitúciu a na zachovanie možnosti rozhodovať o ich zložení.

Balík opatrení Komisie zahŕňa viacero návrhov, ktoré majú vplyv na podobu a fungovanie makroprudenciálneho rámca. Navrhované zmeny objasňujú špecifickosť (z hľadiska konkrétnych inštitúcií) rámca druhého piliera, ktorý by sa nemal používať na riešenie systémových alebo makroprudenciálnych rizík. Tieto zmeny sú z pohľadu ECB osobitne dôležité, keďže prispievajú k lepšiemu vymedzeniu úloh a nástrojov mikroprudenciálnych a makroprudenciálnych orgánov. Odstránenie druhého piliera zo súboru makroprudenciálnych nástrojov by však podľa ECB malo byť spojené s cielenými úpravami makroprudenciálneho rámca a makroprudenciálne orgány by mali mať k dispozícii dostatočný súbor nástrojov, aby mohli účinným spôsobom reagovať na systémové riziká.

Revízia rámca krízového riadenia a riešenia krízových situácií

Návrh Komisie na reformy v oblasti bankovej regulácie obsahoval viacero úprav rámca EÚ pre ozdravenie a riešenie krízových situácií s cieľom zdokonaliť existujúci režim. Hlavné úpravy zahŕňajú: i) zmenu minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MREL) a zavedenie štandardu celkovej kapacity na absorpciu strát (total loss-absorbing capacity – TLAC) pre globálne systémovo dôležité banky, ii) zavedenie dvoch nových harmonizovaných právomocí moratória pre príslušný orgán a orgán pre riešenie krízových situácií a iii) zvýšenie harmonizácie hierarchie veriteľov zavedením novej „nepreferenčnej“ triedy nadradeného dlhu s postavením pod úrovňou existujúcich nadriadených nezabezpečených záväzkov, no nad úrovňou podriadených záväzkov.

Stanoviská ECB k rôznym aspektom návrhov Komisie boli zverejnené v marci a novembri 2017.

Pokiaľ ide o zmenu MREL a implementáciu TLAC, pre ECB sú dôležité nasledujúce aspekty: i) zavedenie bezpečnostnej rezervy v požiadavke MREL a vypustenie usmernení MREL, ii) jednoznačnejšie rozlíšenie úloh a právomocí orgánu pre riešenie krízových situácií a orgánu dohľadu v špecifických otázkach (napr. porušenie MREL, uvalenie moratória), iii) uplatnenie navrhovanej výnimky z obmedzení maximálnej rozdeliteľnej sumy – v prípade nedodržania požiadavky na kombinovanú rezervu dopĺňajúcej požiadavku MREL – počas obdobia 12 mesiacov, a iv) zavedenie adekvátneho minimálneho prechodného obdobia na splnenie požiadaviek MREL v prípade všetkých významných inštitúcií, ktoré môže orgán pre riešenie krízových situácií v individuálnych prípadoch predĺžiť.

Hoci návrhy Komisie týkajúce sa dvoch nových právomocí moratória ECB celkovo podporuje, vo svojom stanovisku z 8. novembra 2017 navrhuje ďalšie zmeny rozsahu a trvania moratória pred riešením krízovej situácie, ako aj oddelenie právomoci moratória od včasnej intervencie.

Pokiaľ ide o návrhy týkajúce sa poradia nezabezpečených dlhových nástrojov v hierarchii konkurzného konania, stanovisko ECB z 8. marca 2017 navrhuje zavedenie všeobecnej preferencie vkladateľov založenej na viacúrovňovom prístupe prostredníctvom tretieho prioritného poradia pre vklady iné ako tie, ktoré sú v súčasnosti preferenčnými vkladmi v zmysle smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk.

Na medzinárodnej úrovni ECB aktívne prispievala k diskusiám Rady pre finančnú stabilitu (FSB). Ich výsledkom je zverejnenie všeobecných zásad, ktoré majú orgánom pomôcť pri zavádzaní štandardu FSB týkajúceho sa tzv. internej TLAC (čiže kapacity na absorpciu strát, ktorú sú subjekty v riešení krízovej situácie povinné priradiť významným podskupinám), ako aj šiestej správy o zavádzaní pokrízových reforiem v oblasti riešenia krízových situácií.

Dobudovanie bankovej únie

ECB prispievala k pokračujúcim diskusiám na tému dokončenia bankovej únie. ECB v tomto smere podporuje dlhodobé ciele stanovené v oznámení Komisie, ktoré bolo zverejnené 11. októbra 2017.

Na využitie výhod plnohodnotnej bankovej únie je nevyhnutné prijať ďalšie rozhodné kroky k jej dokončeniu. V tejto súvislosti by malo súbežne prebiehať znižovanie a zdieľanie rizík, keďže tieto prvky sa navzájom podporujú. ECB prispieva k diskusiám o navrhovaných opatreniach na znižovanie rizík a k tejto téme vydala stanoviská. Nevyhnutným prvkom dobudovanej bankovej únie je okrem toho aj zavedenie plnohodnotného európskeho systému ochrany vkladov v ustálenej podobe (stanovisko ECB). ECB tiež považuje za dôležité čím skôr zaviesť spoločný zabezpečovací mechanizmus pre jednotný fond na riešenie krízových situácií. V tejto súvislosti ECB poskytuje technickú podporu kvantitatívnym činnostiam, ktoré v súčasnosti prebiehajú na odhadnutie schopnosti bankového sektora takýto mechanizmus splatiť. Pokiaľ ide o problémové úvery, v rámci opatrení prijatých na riešenie tejto otázky ECB okrem iného zverejnila všeobecné zásady postupu bánk a vyzvala na prípravu návrhu správcovskej spoločnosti. Tieto opatrenia majú byť zavedené na úrovni jednotlivých krajín.

Vytvorenie regulačného rámca pre nebankovú činnosť

ECB na globálnej úrovni prispievala k činnostiam vykonávaným pod záštitou Výboru pre globálny finančný systém Banky pre medzinárodné zúčtovanie týkajúcim sa fungovania trhu s dohodami o spätnom odkúpení (repo trhu), a to prostredníctvom hĺbkových analýz vplyvu regulačných reforiem na repo trhy. ECB tiež aktívne podporovala aktivity FSB a Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere zamerané na odstraňovanie štrukturálnych rizík vyplývajúcich z činností spojených so správou aktív, a to vzhľadom na rastúci význam tejto časti finančného systému a potrebu rozšíriť súbor makroprudenciálnych opatrení s cieľom zmierniť riziká ohrozujúce finančnú stabilitu pochádzajúce z prostredia mimo bankového sektora.

Na európskej úrovni Európsky orgán pre bankovníctvo zverejnil svoje stanovisko k návrhu a kalibrácii nového prudenciálneho rámca pre investičné spoločnosti, ktorý má byť prispôsobený rôznym obchodným modelom investičných spoločností a ich rizikám. ECB podporuje aktivity, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby prudenciálny režim správne zachytával všetky riziká relevantné z hľadiska prudenciálneho dohľadu, ako aj prípadné systémové riziká spojené s investičnými spoločnosťami. V tejto súvislosti Komisia vo svojom oznámení zverejnenom 11. októbra 2017 potvrdila, že navrhne, aby sa veľké investičné spoločnosti vykonávajúce činnosti podobné bankovým činnostiam považovali za úverové inštitúcie a aby podliehali európskemu bankovému dohľadu.

Revízia Európskeho systému finančného dohľadu

ECB prispievala k diskusiám na tému revízie Európskeho systému finančného dohľadu. Komisia v septembri 2017 prijala balík návrhov na posilnenie Európskeho systému finančného dohľadu (European System of Financial Supervision – ESFS). Návrhy menia nariadenia, ktorými sa zriaďujú tri európske orgány dohľadu (European Supervisory Authorities – ESA) a ESRB, a zavádzajú úpravy smernice o poistení a zaistení (Solventnosť II) a nariadenia o infraštruktúre európskych trhov. Všeobecným cieľom revízie je zabezpečiť konvergenciu dohľadu v rámci EÚ, zlepšiť riadenie a štruktúru financovania orgánov ESA, podporiť ďalšiu integráciu trhov, zvýšiť efektívnosť ESRB a posilniť makroprudenciálnu koordináciu. Dňa 2. marca 2018 ECB k revízii nariadenia o ESRB zverejnila svoje stanovisko.

Mikroprudenciálna funkcia ECB

Bankový dohľad ECB počas roka 2017 naďalej prispieval k stabilite bankového sektora v Európe a zabezpečovaniu rovnakých podmienok pre všetky banky v eurozóne. Hoci sa odolnosť bánk v eurozóne za posledné roky zvýšila, banky naďalej čelia značným výzvam.

Vysoká úroveň problémových úverov bola v niektorých krajinách eurozóny stále závažným problémom. Problémové úvery znižujú bankám zisk a oslabujú ich schopnosť financovať chod hospodárstva. Riešenie problematiky problémových úverov preto bolo od vzniku bankového dohľadu ECB jednou z jeho priorít a v roku 2017 ECB podnikla významné kroky smerom k dosiahnutiu tohto cieľa. V marci 2017 bankový dohľad ECB zverejnil kvalitatívne všeobecné zásady, podľa ktorých majú banky postupovať pri riešení otázky problémových úverov. S cieľom zabrániť nadmernej kumulácii nedostatočne krytých problémových úverov v budúcnosti bol v októbri až decembri 2017 na verejnú konzultáciu predložený dodatok k týmto všeobecným zásadám. Dodatok transparentným spôsobom stanovuje očakávania dohľadu ECB v súvislosti s tvorbou opravných položiek v prípade nových problémových úverov. Tieto očakávania sa majú používať ako základ individuálneho hodnotenia interných pravidiel tvorby opravných položiek.

Ďalšia výzva bola spojená s rozhodnutím Spojeného kráľovstva vystúpiť z Európskej únie, čo bude mať vplyv nielen na banky v Spojenom kráľovstve, ale aj v eurozóne. ECB sa preto snažila zabezpečiť, aby mali všetky dotknuté banky zavedené primerané núdzové plány. Na tento účel ECB vypracovala stanoviská k otázkam, ako sú povolenia, interné modely, interné riadenie, riadenie rizík a plánovanie ozdravenia. V záujme transparentnosti boli na internetovej stránke bankového dohľadu ECB zverejnené podrobné najčastejšie otázky. Uskutočnili sa tiež workshopy s cieľom informovať dotknuté banky zo Spojeného kráľovstva i z eurozóny o očakávaniach dohľadu ECB.

Vzhľadom na dôležitosť interných modelov pri výpočte kapitálových požiadaviek bánk bankový dohľad ECB v roku 2017 pokračoval v cielenom hodnotení interných modelov (targeted review of internal models – TRIM). Cieľom hodnotenia TRIM je: i) zabezpečiť, aby interné modely bánk spĺňali regulačné štandardy, ii) harmonizovať výkon dohľadu nad internými modelmi a iii) zabezpečiť, aby výstupy interných modelov vychádzali zo skutočných rizík a nie z modelových parametrov. Po dokončení hodnotenie TRIM zvýši dôveru v primeranosť kapitálových požiadaviek bánk.

V roku 2017 ECB potvrdila zlyhanie, resp. pravdepodobné zlyhanie troch veľkých bánk v eurozóne. Išlo o prvé prípady zlyhania významných inštitúcií od zriadenia jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a nový systém svoj prvý test absolvoval úspešne. Spolupráca ECB, Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií, Európskej komisie a vnútroštátnych orgánov pre riešenie krízových situácií prebiehala plynulo a účinne.

Stále je však potrebné vybudovať tretí pilier bankovej únie – európsky systém ochrany vkladov (European deposit insurance scheme – EDIS). Vklady musia byť rovnako dobre chránené v celej EÚ. Je to nevyhnutný predpoklad skutočne európskeho bankového sektora.

Podrobnejšie informácie o bankovom dohľade ECB sa nachádzajú vo Výročnej správe ECB o činnosti dohľadu za rok 2017.

Infraštruktúra trhu a platby

Eurosystém má ústrednú pozíciu v oblasti infraštruktúry trhu a platieb, kde pôsobí v troch funkciách – ako prevádzkovateľ, katalyzátor a orgán dohľadu. Ako prevádzkovateľ a katalyzátor je hnacím motorom inovácie a integrácie infraštruktúry trhu a platieb v Európe. Z pozície orgánu dohľadu Eurosystém prispieva k bezpečnosti a efektívnosti infraštruktúry finančného trhu a platieb. Plynulé fungovanie Eurosystému a jeho infraštruktúry trhu je nevyhnutným predpokladom udržania dôvery v euro a podpory operácií menovej politiky. Z hľadiska infraštruktúry trhu a platieb Eurosystém zohráva dôležitú úlohu aj pri zabezpečovaní stability európskeho finančného systému a zvyšovaní hospodárskej aktivity.

Inovácie a integrácia v oblasti infraštruktúry trhu a platieb

Už vyše desaťročia sa Eurosystém v úzkej spolupráci s Európskou komisiou a súkromným sektorom usiluje o transformáciu pôvodne mimoriadne fragmentovanej oblasti infraštruktúry trhu a platieb v Európe na integrovaný celok. Práce v tejto oblasti stále nie sú ukončené a vyžadujú si ďalšie úsilie. Pokrok dosiahnutý Eurosystémom už však v súčasnosti prináša hmatateľné výsledky.

TARGET2, systém hrubého vyrovnania platieb Eurosystému pre platobné transakcie v eurách, ktorý v novembri 2017 oslávil desať rokov úspešnej prevádzky, výraznou mierou prispel k procesu zjednocovania Európy a často je označovaný za „systém hrubého zúčtovania v reálnom čase (real-time gross settlement system – RTGS) v eurách“. V roku 2017 systém TARGET2 spracoval 89 % hodnoty a 63 % objemu všetkých platieb spracovaných systémami na zúčtovanie platieb veľkej hodnoty v eurách, čo z neho robí jeden z najväčších platobných systémov na svete a lídra z hľadiska trhového podielu v Európe.

Záverečná etapa migrácie do platformy TARGET2-Securities (T2S) znamenala zavŕšenie projektu integrácie veľmi roztrieštenej európskej trhovej infraštruktúry na vyrovnávanie obchodov s cennými papiermi. Na konci októbra 2017 bolo k platforme T2S pripojených 21 centrálnych depozitárov cenných papierov z 20 európskych krajín. Po ukončení záverečnej etapy migrácie platforma T2S spracúvala v priemere 556 684 transakcií denne s priemernou hodnotou 812,02 mld. € vyrovnaných platieb za deň.^[68]

Okrem ukončenia migrácie do T2S sa Eurosystém v pozícii katalyzátora sústredil aj na harmonizáciu trhov T2S, ktorá z poobchodného hľadiska významnou mierou prispieva k vytvoreniu skutočne jednotného domáceho európskeho trhu.

Eurosystém tiež schválil návrhy na harmonizáciu prevádzkových a pracovných postupov v oblasti riadenia kolaterálu. Výsledkom tohto významného harmonizačného úsilia sú základy na vytvorenie systému riadenia kolaterálu v Eurosystéme (Eurosystem Collateral Management System – ECMS), ktorý ako projekt Rada guvernérov ECB schválila v decembri 2017. ECMS bude slúžiť ako harmonizovaný systém pre operácie s kolaterálom v Eurosystéme a nahradí existujúce systémy 19 národných centrálnych bánk v prípade tých funkcií, ktoré môžu byť harmonizované ešte pred jeho spustením. Zmeny existujúcich kolaterálových rámcov sa budú zavádzať konzistentne vo všetkých krajinách eurozóny a rovnaké údaje budú využité aj v prípade rámca pre riadenie rizík. Spustenie ECMS je naplánované na november 2022.

Popri pokračujúcej integrácii európskeho trhu podlieha oblasť infraštruktúry finančného trhu a platieb rýchlym technologickým zmenám. Aby finančná infraštruktúra Eurosystému dokázala plniť svoj účel aj v najbližších rokoch, Rada guvernérov v decembri 2017 rozhodla o konsolidácii systému TARGET2 a platformy T2S. Konsolidácia zároveň prinesie výrazné zdokonalenie RTGS služieb v rámci systému TARGET2 vrátane zlepšenia postupov riadenia likvidity pre účastníkov trhu v Eurosystéme, zníženia prevádzkových nákladov a zvýšenia kybernetickej odolnosti (viac v boxe 8).

Spolu s konsolidáciou TARGET2 a T2S Eurosystém pracuje aj na vývoji celoeurópskej služby okamžitého vyrovnania platieb v peniazoch centrálnej banky. Služba okamžitého vyrovnania platieb v rámci systému TARGET (TARGET instant payment settlement – TIPS), ktorej spustenie je plánované na november 2018, umožní okamžité spracovanie platieb v Európe, a tým prispeje k prehĺbeniu integrácie a k zvýšeniu inovatívnosti trhu retailových platieb v eurách.

Proces integrácie trhu základných retailových platobných nástrojov sa začal zavedením jednotnej oblasti platieb v eurách (Single Euro Payments Area – SEPA), ktorá vytvorila predpoklady na vývoj inovatívnych platobných riešení. V oblasti európskych retailových platieb Eurosystém dlhodobo pôsobí ako katalyzátor integrácie a inovácie. Pod dohľadom Rady pre retailové platby v eurách (Euro Retail Payments Board), fóra na vysokej úrovni podporujúceho dialóg medzi poskytovateľmi a používateľmi platobných služieb v Európe, ktorému predsedá ECB, bola v novembri 2017 spustená schéma SEPA okamžité platby (SEPA Instant Credit Transfer). Okrem toho pokračujú práce na mobilných platbách medzi jednotlivcami, na platobných iniciačných službách (v kontexte upravenej smernice o platobných službách – PSD2^[69]), na štandardizácii platobných kariet, na dostupnosti retailových platobných služieb pre používateľov retailových platieb a na elektronickej fakturácii v Európe.

Zvýšená pozornosť sa venovala skúmaniu vplyvu technológie distribuovanej databázy transakcií (distributed ledger technology – DLT) na infraštruktúru európskeho finančného trhu. Analytickú činnosť v súvislosti s možnou digitálnou podobou peňazí monitoruje tzv. fintech skupina zriadená v rámci ECB. Pracuje sa aj na úrovni Eurosystému, s cieľom zistiť, aký vplyv môže mať fintech na platby, kontrolné činnosti, uplatňovanie menovej politiky a finančné riziko. Uskutočnila sa tiež rozsiahla analýza s cieľom zhodnotiť možnosť bezpečného a účinného využívania určitých existujúcich funkcionalít systému RTGS v prostredí DLT.^[70] Napriek sľubným výsledkom testovacej fázy nie je možné vo vzťahu k ich možnému použitiu v produkčnom prostredí vyvodiť žiadne priame závery. Téme využitia DLT v oblasti konečného zúčtovania, kybernetickej bezpečnosti a vykazovania sa venuje správa o možnom vplyve DLT na harmonizáciu postupov po uzavretí obchodov s cennými papiermi a na prehlbovanie integrácie na finančných trhoch v rámci EÚ.^[71]

Bezpečnosť v oblasti infraštruktúry trhu a platieb

ECB je hlavným orgánom dohľadu nad tromi systémovo dôležitými platobnými systémami (systemically important payment system – SIPS): TARGET2, EURO1 a STEP2. Dohľad nad štvrtým SIPS v eurozóne, CORE (FR), vykonáva Banque de France. Eurosystém pokračoval v prípravných prácach na prvé komplexné hodnotenie týchto systémov v súlade s nariadením o SIPS. Eurosystém tiež pokračoval v koordinovanom hodnotení nesystémovo dôležitých retailových platobných systémov, ako aj vnútroštátnych a medzinárodných kartových platobných systémov a začal s vyhodnocovaním schémy SEPA okamžité platby.

V súvislosti s T2S vykonával Eurosystém v spolupráci s ďalšími orgánmi dohľad nad fungovaním platformy pri jej spustení a monitoroval jednotlivé etapy migrácie centrálnych depozitárov cenných papierov (central securities depository – CSD) do platformy T2S.

V prípade systémov zúčtovania cenných papierov (securities settlement system – SSS) sa Eurosystém z pozície centrálnej emisnej banky pre euro podieľal na procese schvaľovania centrálnych depozitárov cenných papierov v súlade s nariadením o CSD. Okrem toho vypracoval nový režim určovania akceptovateľnosti systémov SSS a prepojení, ktoré sa používajú pri úverových operáciách Eurosystému. Zavedený by mal byť v roku 2018 a do veľkej miery vychádza z postupu udeľovania povolení ustanoveného v nariadení o CSD.

V oblasti centrálnych protistrán Eurosystém naďalej prispieval k činnosti kolégií dohľadu zriadených podľa nariadenia o infraštruktúre európskeho trhu (European Market Infrastructure Regulation – EMIR). Predovšetkým poskytoval podporu príslušným vnútroštátnym orgánom pri povoľovaní rozširovania rozsahu pôsobnosti a služieb centrálnych protistrán a pri schvaľovaní významných zmien v ich modeloch.

Pokiaľ ide o oblasť regulácie, v novembri 2017 boli zverejnené zmeny nariadenia o SIPS a súvisiace právne predpisy týkajúce sa sankcií a nápravných opatrení. Zmeny nariadenia o SIPS sa týkajú najmä dodatočných požiadaviek na zmierňovanie rizika likvidity a na kybernetickú odolnosť, ako aj prideľovania nových právomocí príslušným vnútroštátnym orgánom.

Pokiaľ ide o reguláciu retailových platieb, Európsky orgán pre bankovníctvo v úzkej spolupráci s ECB pripravil, okrem iného, návrh regulačných technických predpisov (regulatory technical standards – RTS) týkajúcich sa silnej autentifikácie zákazníka a spoločných a bezpečných komunikačných noriem podľa smernice PSD2. Po schválení vstúpia bezpečnostné opatrenia stanovené v RTS do platnosti 18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti RTS.

V budúcnosti sa očakáva nárast rizík zo strany klíringových systémov, a to najmä zo strany centrálnych protistrán. Tieto riziká ohrozujú plynulé fungovanie platobných systémov a v konečnom dôsledku by mohli nepriaznivo ovplyvniť aj schopnosť Eurosystému plniť svoj hlavný cieľ, ktorým je udržiavanie cenovej stability. V súvislosti s centrálnymi protistranami Európska komisia v roku 2017 prijala dva návrhy na revíziu nariadenia EMIR (viac v častiach 3.3 a 9.2). Cieľom prvého návrhu je uplatnením zásady proporcionality zmierniť vykazovacie a klíringové povinnosti niektorých protistrán. Druhý návrh posilňuje rámec EÚ pre uznávanie a dohľad nad centrálnymi protistranami v EÚ a sprísňuje požiadavky na systémovo dôležité centrálne protistrany z tretích krajín. Sprísňovanie požiadaviek je mimoriadne dôležité najmä vzhľadom na významný objem transakcií v eurách zúčtovávaných centrálnymi protistranami so sídlom v Spojenom kráľovstve, na ktoré by sa po prípadnom vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ nevzťahovalo nariadenie EMIR ani rámec dohľadu. V prípade schválenia tohto návrhu Európskej komisie by sa okrem iného posilnila úloha Eurosystému pri dohľade nad centrálnymi protistranami v EÚ a v tretích krajinách. Aby však Eurosystém mohol vykonávať túto úlohu, je mimoriadne dôležité, aby mu boli pridelené príslušné právomoci v Zmluve a Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky. S cieľom poskytnúť ECB jednoznačnú zákonnú právomoc v oblasti centrálneho zúčtovania Rada guvernérov prijala odporúčanie zmeniť článok 22 tohto štatútu.

Finančné služby poskytované iným inštitúciám

Správa prijatých a poskytnutých úverov

ECB zodpovedá za správu prijímaných a poskytovaných úverov EÚ v rámci mechanizmu strednodobej finančnej pomoci (MTFA)^[74] a Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSM)^[75]. ECB v roku 2017 spracovala platby úrokov z úverov v rámci MTFA. K 31. decembru 2017 dosiahla celková nesplatená suma v rámci tohto mechanizmu 3,05 mld. €. V roku 2017 ECB spracovala rôzne platby a platby úrokov z úverov taktiež v rámci EFSM. K 31. decembru 2017 dosiahla celková nesplatená suma v rámci tohto mechanizmu 46,8 mld. €.

ECB zodpovedá aj za správu platieb v súvislosti s operáciami v rámci Európskeho nástroja finančnej stability (EFSF)^[76] a Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ESM)^[77]. V roku 2017 ECB spracovala rôzne platby úrokov a poplatkov z úverov v rámci EFSF. ECB taktiež spracovala členské príspevky ESM a rôzne platby úrokov a poplatkov z úverov v rámci tohto mechanizmu.

ECB ďalej zodpovedá za spracúvanie všetkých platieb súvisiacich s dohodou o úverovom mechanizme pre Grécko.^[78] K 31. decembru 2017 dosiahla celková nesplatená suma v rámci tejto dohody 52,9 mld. €.

Služby Eurosystému v oblasti správy rezerv

V rámci poskytovania služieb Eurosystému v oblasti správy rezerv (Eurosystem Reserve Management Services, ERMS), zavedených v roku 2005, mali klienti v roku 2017 k dispozícii súbor komplexných finančných služieb v oblasti správy rezervných aktív v eurách. Viaceré národné centrálne banky Eurosystému (poskytovatelia služieb Eurosystému) ponúkajú tento súbor komplexných služieb za harmonizovaných podmienok a v súlade so všeobecnými trhovými štandardmi centrálnym bankám, menovým orgánom a vládnym agentúram mimo eurozóny, ako aj medzinárodným organizáciám. ECB plní úlohu koordinátora tým, že podporuje plynulé fungovanie tohto rámca a predkladá správy Rade guvernérov.

V roku 2017 udržiavalo obchodné vzťahy s Eurosystémom v rámci ERMS 278 klientov v porovnaní s 286 klientmi v roku 2016. Pokiaľ ide o samotné služby, v priebehu roka 2017 sa celková agregovaná držba (zahŕňajúca peňažné aktíva a držbu cenných papierov) v správe ERMS zvýšila v porovnaní s koncom roka 2016 približne o 7 %.

Bankovky a mince

ECB a národné centrálne banky eurozóny sú zodpovedné za vydávanie eurových bankoviek v rámci eurozóny a za udržiavanie dôvery v menu.

Obeh bankoviek a mincí

Počet a hodnota eurových bankoviek v obehu v roku 2017 vzrástli približne o 5,9 % a 4,0 %. Na konci roka bolo v obehu 21,4 miliardy eurových bankoviek v celkovej hodnote 1 171 miliárd €. (graf 30 a 31). V roku 2017 zaznamenali najvyššiu ročnú mieru rastu stoeurové bankovky, a to 7,9 %. Rast päťdesiateurových bankoviek zostal dynamický, na úrovni 6,4 %, bol však pomalší ako v predchádzajúcom roku.

Po rozhodnutí o zastavení vydávania päťstoeurovej bankovky a ukončení série ES2 pokračoval pokles počtu päťstoeurových bankoviek v obehu aj v roku 2017. Tento pokles bol čiastočne kompenzovaný vyšším dopytom po bankovkách v nominálnych hodnotách 200 €, 100 € a 50 €.

Odhaduje sa, že z hľadiska hodnoty sa zhruba tretina eurových bankoviek, ktoré sú v obehu, používa mimo eurozóny. Tieto bankovky sa používajú prevažne v susedných krajinách a sú najmä vo vyšších nominálnych hodnotách. Slúžia ako prostriedok uchovania hodnoty a na vyrovnanie transakcií na medzinárodných trhoch.

Na výrobe eurových bankoviek sa podieľali národné centrálne banky, ktorým bola v roku 2017 pridelená výroba spolu 5,72 miliardy kusov bankoviek.

Celkový počet eurových mincí v obehu vzrástol v roku 2017 o 4,2 % a na konci roka 2017 dosiahol 126,0 miliardy kusov. Koncom roka 2017 dosiahla hodnota mincí v obehu 28,0 miliardy €, čo bolo o 4,0 % viac ako koncom roka 2016.

Národné centrálne banky eurozóny v roku 2017 skontrolovali pravosť a upotrebiteľnosť približne 32,3 miliardy kusov bankoviek, z ktorých stiahli z obehu približne 6,1 miliardy pre ich neupotrebiteľnosť. Eurosystém pokračoval vo svojich snahách pomôcť výrobcom zariadení na spracovanie bankoviek dodržať štandardy ECB na kontrolovanie pravosti a upotrebiteľnosti bankoviek pred ich opätovným vrátením do obehu. Pomocou týchto zariadení úverové inštitúcie a ostatní spracovatelia peňazí v roku 2017 skontrolovali pravosť a upotrebiteľnosť približne 36 miliárd eurových bankoviek.

Falzifikáty eurových bankoviek

Celkový počet falzifikátov eurových bankoviek v roku 2017 mierne stúpol a z obehu bolo stiahnutých približne 694 000 falošných bankoviek. V porovnaní s počtom pravých eurových bankoviek v obehu je podiel falzifikátov na veľmi nízkej úrovni. Dlhodobý vývoj počtu falzifikátov stiahnutých z obehu je znázornený v grafe 32. Falšovatelia sa zameriavajú najmä na dvadsaťeurové a päťdesiateurové bankovky, ktoré v roku 2017 predstavovali približne 85 % z celkového množstva zadržaných falzifikátov. V roku 2017 klesol podiel falošných dvadsaťeurových bankoviek.

ECB naďalej odporúča verejnosti, aby bola ostražitá a nezabúdala na overovanie bankoviek hmatom, pohľadom a naklonením a nespoliehala sa len na jeden ochranný prvok. Navyše, pravidelne sa konajú školenia pre profesionálnych spracovateľov hotovosti tak v Európe, ako aj mimo nej, a na podporu boja Eurosystému proti falšovaniu boli vypracované aktualizované informačné materiály. Na dosiahnutie tohto cieľa slúži aj úzka spolupráca ECB s Europolom, Interpolom a Európskou komisiou.

Druhá séria eurových bankoviek

Dňa 4. apríla 2017 vstúpila do obehu nová päťdesiateurová bankovka. Zavedenie tejto novej bankovky je posledným krokom v snahe zabezpečiť, aby boli eurové bankovky ešte bezpečnejšie. Nová päťdesiateurová bankovka je po päťeurovej, desaťeurovej a dvadsaťeurovej bankovke štvrtým zavedeným nominálom z druhej série eurových bankoviek známej ako séria Európa. Obsahuje inovatívne ochranné prvky vrátane smaragdového čísla, ktoré pri nakláňaní bankovky mení farbu a svetlo sa pohybuje nahor a nadol, a okienka s portrétom, čo je inovatívny prvok, prvýkrát použitý na dvadsaťeurovej bankovke zo série Európa. Pri prezeraní bankovky proti svetlu sa v priehľadnom okienku v hornej časti hologramu objaví portrét Európy (postavy z gréckej mytológie), ktorý je viditeľný na oboch stranách bankovky. Rovnaký portrét je aj vo vodoznaku.

V prvej polovici roka 2019 sa plánuje vydanie nových stoeurových a dvestoeurových bankoviek. Ide o posledné dve nominálne hodnoty série Európa. Po preskúmaní nominálnej štruktúry eurových bankoviek sa Rada guvernérov ECB rozhodla zo série Európa vylúčiť bankovku v hodnote 500 €, pričom sa vzali do úvahy obavy, že táto bankovka by mohla uľahčovať nezákonné činnosti. ECB a národné centrálne banky eurozóny uskutočnia kampaň s cieľom informovať verejných a profesionálnych spracovateľov peňazí o zavedení nových stoeurových a dvestoeurových bankoviek  s novými ochrannými prvkami. Kampaň bude obsahovať aj pripomienku o zastavení emisie bankovky v hodnote 500 €, ktorá vzhľadom na medzinárodnú úlohu eura a všeobecnú dôveru v eurové bankovky zostane spolu s ďalšími eurovými bankovkami zákonným platidlom, a preto sa môže naďalej používať ako platobný prostriedok a prostriedok uchovania hodnoty. Všetky bankovky prvej série (vrátane bankovky 500 €) si zachovajú svoju hodnotu, pretože ich výmena v národných centrálnych bankách eurozóny je časovo neobmedzená.

ECB a národné centrálne banky eurozóny budú aj naďalej pomáhať výrobcom strojov na spracovanie bankoviek v prípravách na zavedenie nových stoeurových a dvestoeurových bankoviek.

Štatistika

ECB s pomocou národných centrálnych bánk (NCB) pripravuje, zhromažďuje, zostavuje a uverejňuje širokú škálu štatistík, ktoré sú nevyhnutnou oporou pre menovú politiku eurozóny, vykonávanie dohľadu ECB, rôzne iné úlohy Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) a pre úlohy Európskeho výboru pre systémové riziká. Tieto štatistiky využívajú aj inštitúcie verejnej správy, účastníci finančného trhu, médiá a široká verejnosť. ESCB poskytoval pravidelné štatistické údaje za eurozónu plynulo a podľa časového harmonogramu aj v roku 2017. Okrem toho značné úsilie venoval aj plneniu nových požiadaviek na veľmi včasné, vysoko kvalitné a podrobnejšie štatistiky za jednotlivé krajiny, sektory a nástroje.

Nové a rozšírené štatistiky eurozóny

V roku 2017 ECB začala uverejňovať štatistiku o eurovom peňažnom trhu, ktorá vychádza z podrobných údajov zbieraných na základe nariadenia ECB/2014/48. Táto štatistika zahŕňa nezabezpečený trhový segment spolu s údajmi o celkovom obrate a váženej priemernej úrokovej sadzbe počas periódy udržiavania povinných minimálnych rezerv (RMP), ako aj o priemerných denných objemoch v priebehu RMP, v rozdelení podľa sektora protistrany, druhu transakcie a splatnosti (63 nových časových radov). Cieľom uverejňovania tejto štatistiky je zvýšenie transparentnosti peňažného trhu a zlepšenie jeho fungovania.

ECB začala publikovať aj štatistiku o poisťovacích spoločnostiach, ktorej údaje sa zbierajú v súlade s nariadením ECB/2014/50. Táto štatistika poskytuje súvahové údaje poisťovacích spoločností v eurozóne a aktualizuje sa štvrťročne.

V roku 2017 ESCB stanovil jasné pravidlá pre uverejňovanie úrokových sadzieb a objemov peňažných finančných inštitúcií (MFI), aby sa zabezpečilo primerané a porovnateľné predkladanie štatistík národných úrokových sadzieb MFI (MIR) na úrovni ESCB. Vďaka tomu sa počet časových radov MIR, ktoré sú verejne dostupné v rámci dátového skladu ECB Statistical Data Warehouse, zvýšil o 1 840 časových radov.

V novembri 2017 sa súbor verejne dostupných konsolidovaných bankových údajov podstatne rozšíril, nové položky zahŕňajú údaje o súvahách, ziskovosti, kvalite aktív, likvidite a kapitálovej primeranosti.

ECB začala publikovať aj agregované súvahové údaje finančných korporácií eurozóny, ktoré poskytujú úvery domácnostiam, a nefinančných korporácií so sídlom v eurozóne. Tieto údaje sa uverejňujú raz ročne, v prípade niektorých krajín sú dostupné aj štvrťročne. K dispozícii sú údaje o zostatkoch spolu s rozdielmi v zostatkoch upravovaných z dôvodu reklasifikácie.

Makroprudenciálna databáza (MPDB) bola doplnená o nové súbory indikátorov, ktoré sa týkajú hlavne bankového sektora. Celkový počet dostupných indikátorov sa tak zvýšil na viac ako 300. Na ďalšom rozširovaní MPDB sa stále pracuje, najmä v oblastiach, za ktoré údaje chýbajú.

Ďalší vývoj v oblasti štatistiky

Nové nariadenie ECB stanoví požiadavku vykazovania priamo pre všetky penzijné fondy so sídlom v eurozóne, ktoré spadajú do štatistickej definície stanovenej v tomto nariadení. Nariadenie ECB o požiadavkách na štatistické vykazovanie pre penzijné fondy odstráni nedostatky súčasnej štvrťročnej štatistiky uverejňovanej od júna 2011, najmä pokiaľ ide o obmedzené šírenie údajov o transakciách v dôsledku nedostatočnej kvality údajov. Nové údaje budú preto lepšou oporou pre menové a finančné analýzy ESCB a budú prispievať k stabilite finančného systému.

Počas prípravy návrhu nariadenia sa uskutočnilo niekoľko stretnutí s predstaviteľmi Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (European Insurance and Occupational Pensions Authority – EIOPA) a penzijného sektora zastúpeného spolkom PensionsEurope. Toto nariadenie predpokladá harmonizovaný zber údajov poskytujúcich prehľad o aktívach a pasívach penzijných fondov podľa geografickej protistrany, sektora a splatnosti. Údaje o zostatkoch a transakciách sa budú predkladať na štvrťročnej báze. V nadväznosti na výsledok verejnej konzultácie, ktorá trvala od konca júla do konca septembra 2017, a po odpovedi Európskej komisie bol začiatkom roka 2018 Rade guvernérov predložený aktualizovaný návrh nariadenia. Rada guvernérov ho prijala 26. januára 2018 a 17. februára bolo uverejnené v Úradnom vestníku EÚ. Nové štatistické výkazy sa začnú predkladať ECB v roku 2019.

Dňa 21. septembra 2017 ECB oznámila, že do roku 2020 začne uverejňovať sadzbu nezabezpečených jednodňových transakcií na základe údajov zbieraných v zmysle nariadenia o štatistike peňažného trhu. Táto úroková sadzba by dopĺňala existujúce referenčné sadzby predkladané súkromným sektorom a slúžila by ako ochranná referenčná sadzba. V priebehu nasledujúcich dvoch rokov ECB zadefinuje podrobné charakteristiky tejto úrokovej sadzby, vypracuje spôsob jej výpočtu a otestuje jej opodstatnenosť. Počas tohto obdobia ECB uskutoční verejné konzultácie v rámci transparentnej komunikácie.

V roku 2017 sa zabezpečenie kvality MIR zlepšilo na základe i) súboru osvedčených postupov a usmernenia o vykonávaní kontrol kvality, ii) prvého prieskumu ESCB týkajúceho sa otázok kvality miestnych údajov NCB, ktorý sa bude aktualizovať raz za dva roky a iii) vylepšeného rámca pre dodržiavanie súladu MIR. Aktualizovaná verzia manuálu MIR^[81], ktorá bola zverejnená na internetovej stránke ECB v januári 2017, odráža zlepšenie štatistiky MIR v priebehu posledných rokov.

V roku 2017 sa začalo aj s aktualizáciou nariadenia ECB o štatistike platieb s cieľom zlepšiť štatistické vykazovanie v oblasti platieb a zabezpečiť, aby príslušné štatistiky naďalej plnili svoj účel. Revízia nariadenia zohľadní nedávne zmeny v príslušnej európskej legislatíve a taktiež posledné inovácie na trhu retailových platieb.

Dlhodobý prístup ESCB a jeho výboru pre štatistiku k zberu údajov od bánk je zameraný na maximálnu možnú štandardizáciu a zjednotenie existujúcich štatistických rámcov ESCB v jednotlivých oblastiach a krajinách. Malo by to znížiť zaťaženie bánk spojené s vykazovaním, uľahčiť automatizáciu spracovávania neustále väčších a podrobnejších súborov údajov a zlepšiť kvalitu údajov. Dvomi hlavnými iniciatívami sú Integrovaný slovník pre vykazovanie bánk (BIRD)^[82] a Európsky rámec pre vykazovanie (ERF). Pilotná fáza slovníka BIRD, ktorý poskytuje bankám štandardné definície a transformačné pravidlá nápomocné pri vykazovaní údajov príslušným orgánom, sa v roku 2017 skončila vypracovaním opisu požiadaviek pre databázu AnaCredit a štatistiku držby cenných papierov. Pristúpilo sa tiež k ďalšiemu kroku, ktorý sa týka zahrnutia požiadaviek finančného výkazníctva Európskeho orgánu pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA). BIRD je v rámci všeobecného prospechu k dispozícii bankám a všetkým zainteresovaným stranám (napr. softvérovým domom, ktoré vyvíjajú softvérové balíky pre finančné výkazníctvo), pričom jeho využívanie je dobrovoľné. Pokiaľ ide o ERF, ktorého cieľom do budúcna je zjednotenie vykazovania za jednotlivé oblasti a krajiny, v roku 2017 sa v úzkej spolupráci s bankovým sektorom a so všetkými ostatnými zainteresovanými stranami začalo s prípravou analýzy nákladov a výnosov s cieľom posúdiť jeho vplyv na strane ponuky a dopytu.

Kapacita Databázy registra inštitúcií a pridružených osôb ESCB (RIAD) sa zvyšuje, aby bolo možné zahrnúť informácie potrebné na podporu projektu AnaCredit (napr. o nefinančných spoločnostiach) a vyhovieť ďalším užívateľským potrebám ESCB a európskeho bankového dohľadu. Ako hlavné prepojenie medzi rôznymi existujúcimi súbormi podrobných údajov (štatistika držby cenných papierov – SHSDB, centralizovaná databáza cenných papierov – CSDB a AnaCredit) databáza RIAD umožňuje spojenie všetkých príslušných informácií. Okrem toho sa na konci prvého štvrťroka 2018 zaviedol rozšírený systém RIAD a v druhom štvrťroku 2018 by malo byť pripravené špecializované usmernenie ECB o RIAD.

V júni 2017 Generálne riaditeľstvo pre štatistiku zaviedlo novú organizačnú štruktúru, ktorá umožnila zjednodušiť prípravu mikroúdajov v oveľa väčšom rozsahu než dovtedy a zlepšiť prípravu vysoko kvalitných makroekonomických štatistík. Novovytvorený odbor pre integráciu dát a služby je ústredným bodom integrácie údajov a ponúka služby zdieľania údajov. Jedným z hlavných doterajších úspechov je zoznam údajov ECB, ktorý užívateľom pomáha nájsť údaje ECB, ktoré sa nachádzajú vo viacerých aplikáciách, a dostať sa k nim. V súčasnosti sa pracuje na niekoľkých pilotných projektoch, ktoré posilňujú spoluprácu a vzájomnú porovnateľnosť štúdií z rôznych obchodných oblastí. Pilotné projekty sa zaoberajú témami ako prístup k údajom, bankové identifikátory a kombinovanie súborov údajov, aby bolo možné lepšie analyzovať zdroje a aktíva bánk. Značné úsilie sa vynakladá na zavedenie medzinárodných štandardov pre údaje, aby sa znížilo zaťaženie spojené s vykazovaním a zvýšila kvalita a konzistentnosť údajov.

Výkonná rada ECB v roku 2017 založila nový výbor pre údaje, ktorému predsedá vrchný riaditeľ pre oblasť služieb. Jeho členmi sú riadiaci pracovníci z oblastí, ktoré využívajú a pripravujú údaje, s cieľom zaviesť a riadiť implementáciu stratégie riadenia údajov ECB a koordinovať činnosti ECB týkajúce sa štandardizácie údajov. Aktívna skupina koordinátorov údajov (Data Steward Group) tvorená zo zástupcov všetkých obchodných oblastí, ktoré využívajú alebo pripravujú údaje, prispieva v ECB k rozvoju a zosúladeniu súčastí riadenia údajov, medzi ktoré patria primárne údaje, metadáta a prístup k údajom.

Aj v roku 2017 ECB pracovala na tom, aby jej štatistiky boli dostupnejšie a z pohľadu užívateľa jednoduchšie. Hoci štatistiky ECB sú dostupné prostredníctvom dátového skladu Statistical Data Warehouse, na internetovú stránku Naša štatistika boli pridané nové vizualizácie dynamiky financovania a investícií v rámci eurozóny, údaje na účely bankového dohľadu a štatistické opisy. Užívatelia už môžu zdieľať vizualizácie a vkladať ich na internetové stránky, blogy a iné digitálne fóra. Túto podmnožinu štatistiky je možné jednoducho prezerať prostredníctvom akéhokoľvek zariadenia – osobného počítača, tabletu, smartfónu či iného mobilného zariadenia.

Ekonomický výskum

Ekonomický výskum vysokej kvality prispieva k zabezpečeniu pevných základov pre politiku ECB. V priebehu roka 2017 priniesol výskum v ECB nové poznatky vo viacerých dôležitých politických oblastiach. Okrem toho činnosť troch nových výskumných skupín a dvoch výskumných skupín podporila spoluprácu v rámci Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB).^[83]

Výskumné priority ECB

Výskumné tímy ECB sa v roku 2017 zamerali na jasne stanovený súbor výskumných priorít. Jednou z dôležitých tém bola transmisia neštandardnej menovej politiky v prostredí so zápornými sadzbami. Štúdie zdôraznili dôležitosť neštandardných opatrení pri vyvažovaní hospodárskych dôsledkov nepriaznivých finančných šokov znížením trhovej neistoty a zlepšením prístupu malých a stredných podnikov k bankovým financiám. Neštandardná menová politika a interakcie medzi finančným sektorom a sektormi reálnej ekonomiky tvorili významnú súčasť výskumu zameraného na zlepšenie modelov ECB pre prognózovanie a analýzu menovej politiky v rámci krajín a celej eurozóny. Ďalšími prioritami boli identifikácia faktorov, ktoré môžu pomôcť vysvetliť pretrvávanie nízkej inflácie v eurozóne a výskum zameraný na návrh inštitucionálnych a politických opatrení na posilnenie hospodárskej a menovej únie (HMÚ).

V roku 2017 sa významné výskumné úsilie venovalo aj makroprudenciálnej politike. Dôležitým krokom v tomto smere bola kalibrácia takzvaného 3D modelu, ktorý zahŕňa všetky krajiny jednotného mechanizmu dohľadu. Model predstavuje tri úrovne rizika zlyhania (pre banky, nefinančné spoločnosti a domácnosti) a je mimoriadne užitočný pri hodnotení kapitálovej primeranosti bánk. Navyše, na analýzu interakcie medzi menovou a makroprudenciálnou politikou bola vyvinutá modelová verzia, ktorá zahŕňa nominálne nepružnosti.

Výskumné skupiny Eurosystému/ESCB

Pre ďalšie posilnenie spolupráce medzi výskumníkmi ESCB sa riaditelia odborov výskumu ESCB rozhodli v priebehu roka 2017 vytvoriť tri nové výskumné skupiny. Cieľom skupín je koordinovať výskumné úsilie v oblastiach s vysokou prioritou prostredníctvom pravidelných workshopov a spoločných výskumných projektov (obrázok 2). V priebehu roka každá z výskumných skupín usporiadala úvodný workshop, na ktorom sa zúčastnili výskumníci z celého ESCB, ako aj externí odborníci.

Dve výskumné skupiny Eurosystému/ESCB dosiahli v roku 2017 výrazný pokrok. Výskumná skupina pre dynamiku miezd (WDN) ukončila tretie kolo svojho prieskumu, do ktorého sa zapojilo viac ako 25 000 firiem z 25 krajín EÚ. Tretie kolo prieskumu skúma správanie podnikov v oblasti nákladov a tvorby cien a vplyv rôznych štrukturálnych reforiem na trhu práce, ku ktorým došlo v rokoch 2010 až 2013. Jedným z kľúčových zistení nového výskumu je, že hlavné reformy na trhu práce v krajinách, ktoré boli vážne zasiahnuté krízou, skutočne uľahčili úpravu trhu práce (graf 33).^[84]

Skupina na prieskum financovania a spotreby domácností (HFCN) koordinuje prieskum financií a spotreby domácností. Po uverejnení výsledkov druhého kola prieskumu koncom roka 2016 skupina HFCN okrem iného skúmala, akú úlohu zohráva heterogénnosť domácností v oblasti transmisie menovej politiky a finančnej stability. Napríklad výskumníci z HFCN odhadli vplyv nedávneho programu nákupu aktív ECB (APP) na nerovnosti príjmov a bohatstva. Kľúčovým zistením je, že opatrenia APP ovplyvňujú nerovnosť bohatstva len v menšej miere, ale znižujú nerovnosť príjmov tým, že znižujú mieru nezamestnanosti medzi domácnosťami s nízkymi príjmami.

Konferencie a publikácie

Dialóg s ekonómami v akademických a iných politických inštitúciách nadobudol čoraz väčší význam, keďže v posledných rokoch prudko vzrástla zložitosť otázok súvisiacich s ECB. V tejto súvislosti zorganizovala ECB v roku 2017 niekoľko výskumných podujatí na vysokej úrovni vrátane Fóra ECB o centrálnom bankovníctve v Sintre a druhej Výročnej konferencie ECB o výskume (ARC). Prvá konferencia sa zamerala na významný vývoj reálnej ekonomiky, ktorý je dôležitý pre menovú politiku, najmä na investície a produktivitu.^[85] Konferencia ARC 2017 predstavila inovatívny výskum v oblastiach, ako sú náklady na infláciu, vplyv záporných úrokových sadzieb, súvislosť medzi dôverou ekonomických agentov a hospodárskou stagnáciou a nerovnosť bohatstva. Ďalšie dôležité konferencie sa týkali štrukturálnych reforiem v eurozóne, makroprudenciálnej politiky a komunikácie centrálnych bánk.

Výsledkom viacerých výskumných činností ECB bolo tiež publikovanie článkov vo vedeckých časopisoch a pracovných dokumentov. V roku 2017 bolo celkovo publikovaných 132 prác v rámci ECB´s Working Paper Series. Okrem toho sa množstvo analytických štúdií orientovaných na jednotlivé politiky publikovalo v rámci Occasional Paper Series, Statistics Paper Series a Discussion Paper Series ECB. Tento súbor výskumných a analytických prác vysokej kvality poskytol základ pre lepšiu komunikáciu výsledkov výskumu ECB širšiemu publiku, pričom v roku 2017 bolo 12 článkov uverejnených v publikáciách ECB Research Bulletin.^[86]

Činnosti a povinnosti v právnej oblasti

V roku 2017 sa ECB zúčastnila niekoľkých konaní na úrovni EÚ. ECB zaujala aj veľký počet stanovísk v súvislosti s požiadavkou vyplývajúcou zo zmluvy o nutnosti konzultovať s ECB všetky navrhované právne akty EÚ alebo návrhy vnútroštátnych právnych predpisov spadajúcich do oblasti jej pôsobnosti, ako aj sledovať dodržiavanie zákazu menového financovania a privilegovaného prístupu.

Účasť ECB na súdnych konaniach na úrovni EÚ

V januári 2017 Všeobecný súd Európskej únie (Súd) zamietol žalobu o náhradu škody podanú dvoma francúzskymi subjektmi (Nausicaa Anadyomène a Banque d’Escompte) proti ECB vo veci T-749/15. Odškodné vymáhané týmito dvoma subjektmi sa týkalo zrážky, ktorá mala vplyv na grécke vládne dlhopisy zakúpené týmito dvoma subjektmi v rámci čiastočnej reštrukturalizácie gréckeho štátneho dlhu v roku 2012. Hlavnými dôvodmi žaloby proti ECB bolo údajné porušenie zásad i) legitímnej dôvery a právnej istoty, ii) rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie a iii) riadnej správy vecí verejných.

Svojím rozsudkom Súd zamietol žalobu, čím vylúčil akúkoľvek zodpovednosť na strane ECB a potvrdil to, čo uviedol už v súvislosti s držbou gréckych dlhových nástrojov fyzickými osobami (pozri vec T-79/13, Accorinti a i./ECB). Súd uviedol, že ECB nie je povinná vyrovnať straty, ktoré banky s gréckymi dlhovými nástrojmi údajne utrpeli v súvislosti s reštrukturalizáciou gréckeho dlhu v roku 2012. Súd v prvom rade skonštatoval, že komerčné banky sa nemôžu spoliehať na zásadu ochrany legitímnej dôvery alebo právnej istoty v takej oblasti, akou je menová politika, ktorej ciele si vyžadujú neustále úpravy v dôsledku zmien ekonomickej situácie. Súd skonštatoval, že žiadne právne akty ani vyhlásenia ECB nemožno interpretovať ako právne akty alebo vyhlásenia, ktoré by povzbudzovali investorov k nákupu či ponechaniu si gréckych dlhových nástrojov.

Súd zároveň potvrdil, že nemožno použiť ani všeobecnú zásadu rovnakého zaobchádzania, keďže komerčné banky kupujúce grécke dlhové nástroje na účely zisku na jednej strane a ECB a národné centrálne banky (NCB) vykonávajúce svoje úlohy vo verejnom záujme na strane druhej neboli v porovnateľnej situácii.

V marci 2017 Súd rozhodol o žalobe predloženej portugalskou spoločnosťou (Comprojecto – Projectos e Construções, Lda.) a i. proti ECB vo veci T-22/16 na nekonanie a súčasne o zrušenie príslušného rozhodnutia ECB, ktoré vraj bolo mlčky prijaté odmietnutím ECB konať. Žiadatelia si nárokovali aj náhradu finančnej škody vzniknutej z údajného odmietnutia ECB konať.

Žiadatelia tvrdili, že ECB zaslali list so sťažnosťou na úverovú inštitúciu a že ECB odmietla v danej veci konať, pretože uvedený list bol vrátený odosielateľovi.

Žaloba bola podľa Súdu zjavne neprípustná, bez akejkoľvek opory v zákone pokiaľ ide o požiadavku rozhodnutia o nekonaní, ako aj o požiadavku zrušenia rozhodnutia. V prípade prvej požiadavky je žaloba na nekonanie podľa Súdu prípustná, iba ak by žalovaná inštitúcia Únie bola vyzvaná konať ešte pred začatím konania. Žiadatelia však ani neposkytli dostatočný dôkaz o tom, že ECB ich sťažnosť skutočne prijala. Pokiaľ ide o požiadavku zrušenia rozhodnutia, Súd dospel k záveru, že pokus informovať ECB bol neúspešný a následne, že vrátenie sťažnosti žiadateľom poštou nemožno interpretovať ako konanie ECB, ktorým táto inštitúcia odmietla konať. A napokon, keďže žiadatelia nevyzvali ECB konať, nepreukázali žiadne pochybenie či nekonanie zo strany tejto inštitúcie, z ktorého by mohla vyplývať zodpovednosť Únie. Preto podmienky nároku na náhradu finančnej škody neboli splnené.

V júli 2017 Ústavný súd Spolkovej republiky Nemecko (Ústavný súd) pozastavil konanie pri niekoľkých predložených ústavných sťažnostiach, ktoré sa týkali rozšíreného programu nákupu aktív (APP). Ústavný súd sa obrátil na Súdny dvor Európskej únie (Súdny dvor) so svojimi otázkami a požiadal o uplatnenie urýchleného postupu.

Súdny dvor zamietol žiadosť o urýchlený postup. V novembri 2017 ECB predložila písomné pripomienky. Termín ústneho vypočutia nebol zatiaľ stanovený. Na základe odpovede Súdneho dvora na predložené otázky Ústavný súd rozhodne o zlučiteľnosti programu nákupu aktív verejného sektora (PSPP) v zmysle interpretácie Súdneho dvora s nemeckou ústavou (základným zákonom).

Stanoviská ECB a konzultácie

V článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je upravená požiadavka, aby sa s ECB konzultovali všetky navrhované právne predpisy EÚ, ako aj návrhy vnútroštátnych právnych predpisov spadajúcich do oblasti jej pôsobnosti.^[87] Všetky stanoviská ECB sa uverejňujú na internetovej stránke ECB. Stanoviská ECB k návrhom právnych predpisov EÚ sú uverejnené aj v Úradnom vestníku Európskej únie.

V roku 2017 ECB prijala 7 stanovísk k návrhom právnych predpisov EÚ a 47 stanovísk k návrhom vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré spadajú do jej pôsobnosti.

Najvýznamnejšie stanoviská^[88] na úrovni EÚ, ktoré prijala ECB, sa týkali návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1095/2010 a nariadenie (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o postupy udeľovania povolení a orgány zúčastňujúce sa na udeľovaní povolení centrálnym protistranám a požiadavky na uznanie centrálnej protistrany z tretej krajiny (CON/2017/39), zmien rámca Únie pre kapitálové požiadavky úverových inštitúcií a investičných spoločností (CON/2017/46), úprav rámca Únie pre krízové riadenie (CON/2017/47), návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o poradie nezabezpečených dlhových nástrojov v hierarchii konkurzného konania (CON/2017/6) a návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rámci na ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán a o zmene nariadení (EÚ) č. 1095/2010, (EÚ) č. 648/2012 a (EÚ) 2015/2365 (CON/2017/38).

Viacero konzultácií vnútroštátnych orgánov sa týkalo obmedzení hotovostných platieb nad určitý limit^[89] a regulácie a identifikácie kritickej infraštruktúry^[90].

ECB prijala stanoviská týkajúce sa NCB, ktoré zahŕňali poverenie NCB novými úlohami^[91], účasť NCB v programoch Medzinárodného menového fondu^[92], finančnú nezávislosť NCB^[93], audit obchodných operácií NCB^[94], úpravu štatútu NCB zohľadňujúcu zmenu počtu riaditeľov v predstavenstve^[95], zmeny v rozhodovacom rámci NCB^[96], potenciálnu zodpovednosť NCB za škody spôsobené pri výkone právomocí dohľadu nad poskytovateľmi platobných služieb^[97], postup pre rozhodnutia NCB v rámci jednotného mechanizmu dohľadu^[98], funkciu dohľadu NCB vo vzťahu k platobným systémom, platobným schémam, depozitárom cenných papierov a systémom zúčtovania a vysporiadania obchodov s cennými papiermi^[99], platové a dôchodkové podmienky zamestnancov NCB^[100], spôsob výkonu medzibankového zúčtovania a vysporiadania zo strany NCB^[101], vlastníctvo účelovo zriadeného subjektu pre výrobu eurových bankoviek^[102], vylúčenie práva na započítanie pohľadávok mobilizovaných ako kolaterál v NCB^[103], nezávislosť rozhodovacích orgánov NCB v otázkach finančnej stability^[104], udelenie dodatočnej právomoci NCB ukladať sankcie inštitúciám, ktoré neplnia požiadavky vykazovania štatistiky platobnej bilancie^[105], dotáciu NCB v prospech národnej nadácie pre výskum, technológiu a rozvoj^[106], makroprudenciálne nástroje^[107] a implementáciu menovej politiky^[108] NCB krajín nepatriacich do eurozóny.

ECB prijala stanoviská k rôznym aspektom aktivít finančných inštitúcií, ktoré zahŕňali zvýšenie transparentnosti a kvality národných režimov dohľadu^[109], reštrukturalizáciu úverov denominovaných v cudzej mene alebo viazaných na cudziu menu^[110], podporu dlžníkov z úverov na bývanie, ktorí sa ocitli v ťažkej finančnej situácii^[111], poskytnutie mimoriadnej verejnej podpory bankovému sektoru^[112], stanovenie minimálnych požiadaviek financovania^[113], požiadavky amortizácie hypoték^[114], makroprudenciálne nástroje na boj so systémovými rizikami vyplývajúcimi z úverov na kúpu nehnuteľností^[115], sprísnenie obmedzení pre úvery spriazneným stranám^[116], centrálne úverové registre a register bankových účtov^[117], vykazovanie úverových údajov^[118], autorizáciu platobných systémov^[119], právny rámec pre kryté dlhopisy^[120], rezervné prostriedky bankových nadácií^[121], vypracovanie novej kategórie inštitúcie pre vysporiadanie^[122], vypracovanie novej kategórie nadriadeného neuprednostňovaného dlhového nástroja v hierarchii platobnej neschopnosti úverových inštitúcií^[123] a odložené daňové pohľadávky vzniknuté z debetných rozdielov^[124].

Okrem toho ECB vydala stanoviská k súdnemu oslobodeniu držiteľov kvalifikovaných bankových úverov^[125].

Zaznamenali sa dva prípady nesplnenia povinnosti konzultovať s ECB návrhy právnych predpisov Únie, z ktorých sa jeden považoval za zrejmý a významný. Európska komisia nekonzultovala s ECB delegované nariadenie o konečnom systéme príspevkov na administratívne výdavky Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií. Vzhľadom na to, že predmetný predpis ukladá právne záväzky ECB, ECB to vníma ako zrejmý a významný prípad nesplnenia povinnosti konzultovať s ECB.

Zaznamenalo sa päť prípadov nesplnenia povinnosti konzultovať s ECB návrhy vnútroštátnych právnych predpisov, pričom štyri z nich sa považovali za zrejmé a významné^[126].

Talianske ministerstvo hospodárstva a financií konzultovalo s ECB návrh zákona o urgentných finančných ustanoveniach, iniciatívach v prospech územných orgánov, ďalších intervenciách pre oblasti postihnuté seizmickými udalosťami a rozvojovými opatreniami a najmä o ustanoveniach týkajúcich sa povinného zaokrúhľovania hotovostných platieb v eurách. ECB však nedostala dostatok času na preskúmanie navrhovaných ustanovení právneho predpisu a zaujatie stanoviska pred prijatím navrhovaného zákona.

Španielsky štátny tajomník pre hospodárstvo a podporu podnikania konzultoval s ECB návrh zákona o urgentných finančných opatreniach, ktoré zavádzajú novú kategóriu bankového dlhu. ECB však nedostala dostatok času na preskúmanie navrhovaných ustanovení právneho predpisu a zaujatie stanoviska pred prijatím navrhovaného zákona.

Chorvátske orgány nekonzultovali s ECB zákon o neplatnosti úverových zmlúv s medzinárodnými prvkami, ktoré boli v Chorvátskej republike uzatvorené s neoprávneným veriteľom.

Holandská vláda taktiež s ECB nekonzultovala zákon upravujúci právne postavenie štátnych zamestnancov, ktorý by potenciálne mohol ovplyvniť nezávislosť centrálnej banky.

Prípady, keď Holandsko, Španielsko a Chorvátsko nekonzultovali s ECB, sa považujú za zrejmé a významné a prípad Talianska sa považuje za zrejmý a významný, ako aj opakovaný prípad nesplnenia povinnosti konzultovať s ECB.

Dodržiavanie zákazu menového financovania a privilegovaného prístupu

Podľa článku 271 písm. d) Zmluvy o fungovaní Európskej únie je ECB poverená úlohou monitorovať dodržiavanie zákazov vyplývajúcich z článkov 123 a 124 Zmluvy a nariadení Rady (ES) č. 3603/93 a 3604/93 národnými centrálnymi bankami EÚ i Európskou centrálnou bankou. Podľa článku 123 sa ECB a národným centrálnym bankám zakazuje poskytovať vládam a inštitúciám alebo orgánom EÚ možnosť prečerpania účtov alebo akýkoľvek iný typ úveru, ako aj kupovať od nich na primárnom trhu dlhové nástroje, ktoré emitovali. V článku 124 sa zakazujú akékoľvek opatrenia, ak nesúvisia s obozretnosťou, ktoré by vládam a inštitúciám alebo orgánom EÚ umožnili privilegovaný prístup k finančným inštitúciám. Popri Rade guvernérov monitoruje dodržiavanie uvedených ustanovení členskými štátmi aj Európska komisia.

ECB monitoruje tiež nákup dlhových nástrojov vydaných domácim verejným sektorom, verejným sektorom ostatných členských štátov a inštitúciami a orgánmi EÚ uskutočnený centrálnymi bankami krajín EÚ na sekundárnom trhu. Podľa úvodných ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 3603/93 sa nadobúdanie dlhových nástrojov verejného sektora na sekundárnom trhu nesmie zneužiť na obchádzanie zámeru článku 123 Zmluvy. Takéto nadobúdanie sa nesmie stať formou nepriameho menového financovania verejného sektora.

V rámci monitorovacej činnosti za rok 2017 sa potvrdilo všeobecné dodržiavanie súladu s článkami 123 a 124 Zmluvy, ako aj so súvisiacimi nariadeniami Rady EÚ.

Monitorovaním sa zistilo, že väčšina národných centrálnych bánk členských štátov EÚ aplikovala v roku 2017 také politiky úročenia vkladov verejného sektora, ktoré boli v úplnom súlade s hornými hranicami úročenia. Niekoľko národných centrálnych bánk však musí zabezpečiť, aby miera úročenia vkladov verejnej správy nebola nad hornou hranicou sadzby, aj keď je táto sadzba záporná.

V minuloročnej výročnej správe ECB sa uvádzalo, že zriadenie a financovanie správcovskej spoločnosti MARK Zrt. maďarskou centrálnou bankou predstavuje porušenie zákazu menového financovania, ktoré si vyžaduje nápravu. Hoci Magyar Nemzeti Bank prijala v roku 2017 nápravné opatrenia a už nevlastní ani nekontroluje MARK Zrt., táto finančná transakcia ešte nebola dokončená. Proces nápravy preto nemožno považovať za ukončený a prípad zatiaľ nie je možné formálne uzavrieť.

V nadväznosti na pochybnosti vyjadrené vo výročných správach ECB od roku 2014 pokračovala ECB v monitorovaní niekoľkých programov, ktoré Magyar Nemzeti Bank zaviedla v roku 2014 a 2015. Tieto programy nesúvisia s menovou politikou a môžu byť v rozpore so zákazom menového financovania vzhľadom na to, že by sa mohli vnímať ako prípady, prostredníctvom ktorých Magyar Nemzeti Bank preberá úlohy štátu alebo iným spôsobom udeľuje finančné výhody štátu. Išlo o program na podporu finančnej gramotnosti realizovaný sieťou nadácií, prestup bývalých zamestnancov orgánu finančného dohľadu Maďarska do centrálnej banky a program nákupu maďarských umeleckých diel a majetku kultúrneho charakteru. Magyar Nemzeti Bank v roku 2017 uskutočnila niekoľko krokov na zmiernenie znepokojenia vyjadreného ECB. Vzhľadom na množstvo, rozsah a veľkosť týchto operácií však ECB bude naďalej pozorne monitorovať, či spĺňajú pravidlo zákazu menového financovania a privilegovaného prístupu. ECB bude tiež sledovať účasť Magyar Nemzeti Bank v budapeštianskej burze cenných papierov, keďže kúpa majoritného podielu v tejto burze maďarskou centrálnou bankou v novembri 2015 môže stále vyvolávať znepokojenie v súvislosti s menovým financovaním.

Zníženie objemu aktív IBRC v držbe Central Bank of Ireland počas roka 2017, najmä predajom dlhodobých dlhopisov s variabilným kupónom, je významným krokom k nutnej úplnej likvidácii týchto aktív. Pretrvávajúce vážne pochybnosti v súvislosti s menovým financovaním by pomohol zmierniť ambicióznejší kalendár predajov.

Medzinárodné a európske vzťahy

Európske vzťahy

ECB v roku 2017 udržiavala úzky dialóg s európskymi fórami a inštitúciami, vrátane Európskej rady, Rady ECOFIN, Euroskupiny, Európskeho parlamentu a Európskej komisie. Dobudovanie bankovej únie, prehĺbenie hospodárskej a menovej únie (HMÚ) a témy týkajúce sa posilnenia hospodárskej konvergencie v eurozóne boli súčasťou agendy zasadnutí Euroskupiny a Rady ECOFIN, na ktorých sa zúčastnil prezident ECB a ostatní členovia jej Výkonnej rady.

Prehĺbenie hospodárskej a menovej únie v Európe

V roku 2017 sa uskutočnili ďalšie diskusie o posilňovaní HMÚ, ako aj o smerovaní európskej integrácie vo všeobecnosti.

ECB sa zúčastnila na rôznych diskusiách o posilnení rámca hospodárskeho a fiškálneho riadenia. V súvislosti s týmito diskusiami ECB pravidelne zdôrazňovala potrebu konzistentného uplatňovania ustanovení Paktu stability a rastu a postupu pri makroekonomickej nerovnováhe priebežne a vo všetkých členských štátoch. V tomto ohľade bol pokrok doteraz menej než uspokojivý.

Predpokladom vytvorenia potrebnej dôvery medzi členskými štátmi s cieľom napredovať pri prehlbovaní HMÚ bude dôsledné dodržiavanie rozpočtových pravidiel a účinnejšia koordinácia hospodárskych politík.

Čo sa týka európskej finančnej integrácie, uskutočnilo sa niekoľko krokov na podporu bankovej únie. ECB podnikla komplexné hodnotenie na vytvorenie rovnakých podmienok pre banky tým, že ďalej zosúladí vnútroštátne možnosti a právomoci v smernici o kapitálových požiadavkách a nariadení o kapitálových požiadavkách v krajinách eurozóny. ECB, ako orgán dohľadu, podnikla tiež ďalšie kroky na vytvorenie rovnakých podmienok prostredníctvom harmonizácie postupov dohľadu v celej eurozóne. Vydala napríklad usmernenia bankám o tom, ako riešiť problém nesplácaných úverov v rámci celej bankovej únie.

Zároveň na fórach EÚ pokračovala technická práca týkajúca sa prechodu na európsky systém ochrany vkladov a spoločného zabezpečovacieho mechanizmu pre jednotný fond na riešenie krízových situácií, ktorý je ďalej podporovaný oznámením Európskej komisie z októbra 2017 o dobudovaní bankovej únie.

Popri úlohách v pozícii orgánu dohľadu sa ECB podieľala aj na formovaní dohody o hierarchii veriteľov bánk, v ktorej sa určuje poradie nezabezpečených dlhových nástrojov v konkurznom konaní, a na príprave návrhu nariadenia o zmiernení vplyvu zavedenia nového účtovného štandardu (IFRS 9) na vlastné zdroje.

Ako doplnok k bankovej únii môže únia európskych kapitálových trhov (CMU) podporiť finančnú integráciu založenú na vlastnom kapitále, čo by zvýšilo odolnosť EMU voči šokom. V tejto súvislosti sa uskutočnilo strednodobé preskúmanie CMU a prijali sa viaceré nariadenia vrátane pravidiel sekuritizácie a európskeho rizikového kapitálu.

Plnenie demokratickej zodpovednosti

Po ratifikácii zmlúv EÚ sa ECB vďaka členským štátom Únie stala nezávislou a dostala jasný mandát na zabezpečenie cenovej stability. Protiváhou tejto nezávislosti je zodpovednosť. Nezávislosť zabezpečuje, že ECB môže konať v súlade s demokratickým mandátom, pričom je chránená pred politickým vplyvom alebo neprezieravým tlakom akejkoľvek formy. Zodpovednosť na druhej strane zabezpečuje, že nezávislosť nevedie k svojvoľnosti a že mandát je splnený.

Zmluva o fungovaní Európskej únie stanovuje, že ECB sa v prvom rade zodpovedá Európskemu parlamentu ako orgánu zloženému z volených zástupcov občanov EÚ. V roku 2017 prezident ECB absolvoval štyri pravidelné vystúpenia vo Výbore Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové záležitosti.^[127] Poslanci Európskeho parlamentu (europoslanci) sa na týchto vystúpeniach zamerali na menovú politiku ECB (najmä na neštandardné opatrenia), budúcnosť HMÚ a EÚ, ako aj na politiky finančného sektora. Vyskytli sa aj otázky týkajúce sa vplyvu vonkajších rizík, vrátane politickej neistoty, na hospodárske vyhliadky.

ECB si plní povinnosť zodpovedať sa aj prostredníctvom pravidelných správ a odpovedí na písomné otázky poslancov EP. V roku 2017 dostal prezident ECB 53 listov s takýmito otázkami a odpovede na ne boli zverejnené na internetovej stránke ECB.^[128] Celkovo odpovedal na 138 otázok poslancov Európskeho parlamentu, v písomnej alebo ústnej forme (počas vypočutí), rešpektujúc prísne normy zodpovednosti a transparentnosti ECB. Väčšina otázok sa týkala výkonu neštandardných opatrení menovej politiky ECB, programov makroekonomickej konsolidácie a vývoja zostatkov v systéme TARGET2.

Európskemu parlamentu a Rade EÚ sa ECB zodpovedá aj za činnosť v oblasti bankového dohľadu.^[129] Podrobnejšie informácie sa uvádzajú vo Výročnej správe ECB o činnosti dohľadu za rok 2017.

Medzinárodné vzťahy

Skupina G20

Nemecké predsedníctvo v G20 sa vzhľadom na posilnenie globálneho oživenia hospodárstva zameralo na zvýšenie odolnosti hospodárstva a preberanie minulých záväzkov. Najmä ministri financií G20 a guvernéri centrálnych bánk opätovne potvrdili svoje predchádzajúce záväzky týkajúce sa výmenných kurzov a hlavy štátov skupiny G20 oznámili svoj zámer pokračovať v boji proti protekcionizmu. Skupina G20 tiež zintenzívnila svoje úsilie monitorovať efektivitu politík na podporu silného, udržateľného, inkluzívneho a vyváženého rastu, prístupom z troch uhlov pohľadu, pričom naďalej kladie dôraz na štrukturálne reformy, ktoré sú stále rozhodujúce pre zlepšenie strednodobého hospodárskeho výhľadu. Podobne pokračovala finalizácia a implementácia regulačnej agendy vrátane úsilia o zvýšenie odolnosti sektora tieňového bankovníctva a monitorovanie účinkov finančných regulačných reforiem. Skupina G20 pokročila aj v oblasti medzinárodnej daňovej spolupráce a finančnej transparentnosti. Okrem toho zopakovala svoj záväzok posilniť medzinárodnú finančnú architektúru a globálnu finančnú bezpečnostnú sieť. G20 a ďalšie medzinárodné inštitúcie, ako napríklad Medzinárodný menový fond (MMF) a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj tiež posilnili svoje zameranie na zlepšenie systému podpory medzinárodných kapitálových tokov. Nakoniec, skupina G20 spustila iniciatívu Compact with Africa na podporu súkromných investícií na celom africkom kontinente.

Politické otázky súvisiace s MMF a medzinárodnou finančnou architektúrou

ECB naďalej zohrávala aktívnu úlohu v diskusiách o medzinárodnom menovom a finančnom systéme v MMF a na iných fórach a z pozície centrálnej banky podporovala spoločnú európsku perspektívu.

So zámerom posilnenia globálnej finančnej záchrannej siete (GFSN) bolo vyvinutých niekoľko iniciatív. V rámci preskúmania súboru nástrojov na poskytovanie pôžičiek MMF zaviedol nový nástroj na koordináciu politiky, ktorý umožňuje krajinám indikovať záväzky v súvislosti s hospodárskou reformou a odblokovať financovanie z iných zdrojov. Výkonná rada MMF schválila nové zásady a metódy spolupráce medzi MMF a regionálnymi mechanizmami financovania (RFA), ktoré odrážajú rastúci význam týchto mechanizmov v sieti GFSN.

Ako dôležitý krok pre dohľad nad finančným sektorom spustil MMF v roku 2017 prvý program hodnotenia finančného sektora eurozóny (FSAP). Komplexné hodnotenie zahŕňajúce niekoľko európskych inštitúcií vrátane ECB – a to tak centrálneho bankovníctva, ako aj orgánov dohľadu – bude zároveň informovať, a tým uľahčovať uplatnenie FSAP na úrovni členských štátov.

Pokiaľ ide o kvóty a riadenie MMF, v roku 2017 pokračovala práca na 15. preskúmaní kvót. Silný MMF, ktorý je založený na kvótach a s primeranými zdrojmi v centre medzinárodného menového systému je naďalej zásadne dôležitý.

Medzinárodná spolupráca s centrálnymi bankami

V súlade so svojou dôležitou úlohou v globálnej ekonomike a so svojím postavením európskej inštitúcie, ECB posilnila spoluprácu s centrálnymi bankami mimo EÚ.

Eurosystém uskutočnil stretnutia na vysokej úrovni pri dvoch príležitostiach s centrálnymi bankami krajín Stredomoria a s centrálnymi bankami Perzského zálivu. Pokiaľ ide o bilaterálnu spoluprácu, ECB zintenzívnila spoluprácu s Juhoafrickou rezervnou bankou, zatiaľ čo kontakty na vysokej úrovni a odborné diskusie pokračovali s tými centrálnymi bankami rozvíjajúcich sa trhových ekonomík skupiny G20, ktoré uzavreli s ECB memorandum o porozumení. Napokon ECB pokračovala v rozširovaní geografického dosahu svojej spolupráce, najmä v Latinskej Amerike, Ázii a Afrike.

Ako inštitúcia EÚ, ECB pokračovala v spolupráci s centrálnymi bankami v krajinách, ktoré majú perspektívu vstupu do EÚ, najmä prostredníctvom série regionálnych seminárov v úzkej spolupráci s národnými centrálnymi bankami krajín EÚ. ECB pokračovala aj v úzkej spolupráci s národnými centrálnymi bankami EÚ pri riadení spolupráce s centrálnymi bankami štátov nepatriacich do EÚ. V roku 2017 Rada guvernérov a Generálna rada schválili dokument s názvom Medzinárodná spolupráca centrálnych bánk: Osvedčené postupy ESCB.^[130] V dokumente sa uvádzajú dôvody, zásady a spôsoby medzinárodnej spolupráce centrálnych bánk na expertnej a riadiacej úrovni.

Externá komunikácia

Komunikácia v jadre politiky ECB

Vzhľadom na čoraz dôležitejšiu úlohu komunikácie pre účinnosť politiky, zodpovednosť a reputáciu centrálnych bánk zorganizovala ECB v novembri 2017 prvú konferenciu ECB o komunikácii centrálnych bánk. Na konferencii sa zišli zástupcovia centrálnych bánk, politiky, médií, finančných trhov a akademickej obce, aby diskutovali o aktuálnych hlavných témach komunikácie centrálnych bánk: ako využiť komunikáciu pre efektívnosť politiky banky a jej dobré meno; ako zvýšiť transparentnosť s cieľom zabezpečiť zodpovednosť centrálnej banky; a ako vytvoriť jasné posolstvá pre širšie publikum s cieľom obnoviť dôveru a posilniť verejnú podporu nezávislosti centrálnej banky.

Konferencia priniesla niekoľko kľúčových myšlienok, ktoré sú pre ECB veľmi dôležité. Po prvé, komunikácia nemôže nahradiť dobrú politiku. Po druhé, komunikácia ako explicitný nástroj menovej politiky – ako napríklad signalizácia budúceho nastavenia menovej politiky – bola účinná a úspešná a zostane súčasťou súboru nástrojov ECB. Po tretie, centrálne banky sa potrebujú stať súčasťou skutočnej obojsmernej komunikácie, aby sa uistili, že sa neutvrdzujú len vo svojich názoroch, pričom ostatné názory berú na ľahšiu váhu. Po štvrté, centrálne banky musia vyjsť zo svojej vlastnej komfortnej zóny trhov, odborníkov a špecializovaných médií a spojiť sa s novým publikom novými spôsobmi. Aby získali dôveru ľudí, musia zintenzívniť svoje úsilie pri vysvetľovaní, čo robia a ako ich činnosť v konečnom dôsledku slúži verejnému blahu. Tieto hlavné zistenia sa odrážali vo väčšine komunikačných aktivít ECB, pri množstve dôležitých iniciatív realizovaných v roku 2017. Podstata úsilia ECB sa zameriava na zlepšenie spolupráce s externými a internými zainteresovanými stranami, a to tak prostredníctvom osobných stretnutí, ako aj digitálne.

Posilnenie informačných aktivít

ECB v roku 2017 podnikla ďalšie kroky na posilnenie svojich informačných aktivít, z ktorých najvýznamnejšie bolo októbrové otvorenie návštevníckeho centra ECB. Nový priestor, ktorý sa nachádza v hlavnej budove ECB vo Frankfurte, sa vytváral počas dvoch rokov a umožňuje občanom z Európy i mimo nej dozvedieť sa viac o ECB, jej úlohách a poslaní.

Koncepcia návštevníckeho centra je založená na štyroch hlavných zložkách, pričom euro slúži ako zjednocujúca téma. Sekcia Maintain (udržiavať) sa zameriava na to, ako ECB udržiava cenovú stabilitu. Sekcia Safeguard (ochraňovať) sa zameriava na úlohu ECB pri podpore finančnej stability a dohľadu nad bankami. Sekcia Connect (spájať) zdôrazňuje úlohy ECB pri vývoji platobných systémov a dodávaní eurobankoviek. Sekcia Achieve (dosiahnuť) ponúka širšiu európsku perspektívu, ktorá zdôrazňuje úspechy Európy. Vzdelávanie má byť praktické, pričom využíva hmatateľné predmety, hry, videá a imitáciu zasadacej miestnosti Rady guvernérov. Očakáva sa, že návštevnícke centrum od roku 2018 privíta 40 000 návštevníkov ročne, čo je trojnásobok súčasnej kapacity ECB pre skupiny návštevníkov. V roku 2017 ECB privítala 811 skupín návštevníkov vo Frankfurte, spolu viac ako 22 700 externých návštevníkov zo 42 krajín. S návštevami obyčajne súviseli prednášky prispôsobené konkrétnym záujmom publika s dostatkom príležitostí na aktívnu účasť a dialóg.

ECB pokračovala v aktivitách pre mladých ľudí tým, že rozbehla svoje prvé dva Dialógy s mladými (v Lisabone a Dubline), nový interaktívny formát, v ktorom študenti môžu klásť otázky priamo prezidentovi ECB. Ďalší inovatívny spôsob spojenia s mladými ľuďmi bola súťaž Euro Video Challenge, v rámci ktorej ECB pripravila pre mladých Európanov úlohu vytvoriť krátky pútavý film, ktorý sprístupní mladým ľuďom ekonomické témy súvisiace s prácou ECB. Tieto nové formy komunikačných aktivít dopĺňajú existujúce aktivity, ako napríklad študentskú súťaž Generácia €uro, ktorá sa v roku 2017 konala už po siedmykrát, a deň otvorených dverí pre deti vo veku 8 až 12 rokov, organizovaný v spolupráci s populárnou nemeckou detskou televíznou šou Die Sendung mit der Maus.

V tom istom duchu ECB ďalej investovala do priameho spojenia s ľuďmi všetkých vekových skupín a rôznej úrovne vzdelania s rôznymi profesionálnymi a osobnými záujmami prostredníctvom internetu a sociálnych médií. Internetová stránka ECB, pozostávajúca z viac ako 137 000 strán, zaznamenala v roku 2017 približne 18 miliónov návštevníkov z celého sveta. Medzi najobľúbenejšie časti webovej stránky patria tzv. vysvetlivky, ktoré sa snažia poskytnúť odpovede na otázky týkajúce sa komplexných otázok politiky centrálnej banky – napríklad Prečo sú úrokové sadzby nízke?, Ako funguje kvantitatívne uvoľňovanie alebo Čo sú NPLs? – a sprístupniť ich návštevníkom v 24 jazykoch. Na sociálnych sieťach v roku 2017 dosiahol účet ECB na Twitteri viac ako 400 000 sledovateľov; na LinkedIn viac ako 50 000 sledovateľov a na kanáli YouTube 16 000 sledovateľov.

V marci 2017 získala ECB cenu európskeho ombudsmana Excelentnosť v komunikácii za dobré riadenie ako uznanie za inovatívny prístup ku komunikácii – tak prostredníctvom svojich internetových stránok a multimediálnych formátov, ako aj prostredníctvom svojich komunikačných aktivít. Osobitné uznanie bolo ECB udelené za jej úsilie byť prístupnou pre občanov a pomôcť im pochopiť jej zodpovednosti a úlohy, a vo všeobecnosti za jej snahu slúžiť ako príklad dobrého verejného riadenia, kultúry služieb a záväzku mať viditeľný a priamy pozitívny vplyv na život občanov EÚ.

Správa a riadenie

Rozhodovacie orgány ECB (Rada guvernérov, Výkonná rada a Generálna rada) pokračovali v roku 2017 v riadení Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) v súlade so svojimi príslušnými povinnosťami podľa Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Štatútu ESCB a ECB a príslušných rokovacích poriadkov. Prezident a viceprezident ECB uskutočnili v roku 2017 pravidelné tlačové konferencie s cieľom informovať o výsledkoch ôsmich rokovaní Rady guvernérov v oblasti menovej politiky. Správy z týchto stretnutí, ako aj ostatné rozhodnutia Rady guvernérov boli v priebehu celého roka zverejňované na internetovej stránke ECB.

V januári 2017 sa konalo jubilejné tisíce rokovanie Výkonnej rady, na ktorom rada potvrdila svoju úlohu pri implementácii menovej politiky v súlade s rozhodnutiami Rady guvernérov a pri riadení činností ECB. Výročné výjazdové rokovanie Rady guvernérov sa uskutočnilo v Tallinne – prvýkrát v pobaltskom regióne. Výjazdové rokovania Rady guvernérov ponúkajú svojim členom možnosť spoznať bohatstvo a rozmanitosť eurozóny a zároveň poskytujú občanom Európy príležitosť dozvedieť sa viac o ECB a jej mandáte. Generálna rada pokračovala v diskusii o otázkach, ktoré majú význam pre ESCB, a to aj počas seminára o kybernetickej odolnosti finančného ekosystému. S cieľom zabezpečiť oddelenie menovej politiky ECB a jej iných úloh od úloh dohľadu, ktoré boli ECB zverené nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013, sa otázkam dohľadu venujú osobitné rokovania Rady guvernérov. Viac informácií o funkcii dohľadu ECB a jej riadiacom orgáne, Rade pre dohľad, je k dispozícii na internetovej stránke ECB o bankovom dohľade a vo Výročnej správe ECB o činnosti dohľadu za rok 2017.

Výbory Eurosystému/ESCB naďalej pomáhali rozhodovacím orgánom ECB pri výkone ich úloh, a to v zložení Eurosystému, ESCB alebo jednotného mechanizmu dohľadu (t. j. s účasťou jedného zástupcu z centrálnej banky a príslušného vnútroštátneho orgánu (NCA) každého zúčastneného členského štátu) pri riešení otázok dohľadu.

Systém riadenia ECB obsahuje aj dva výbory na vysokej úrovni – výbor ECB pre audit a etický výbor – ako aj iné vonkajšie a vnútorné kontrolné mechanizmy. Podporuje ho najnovší etický rámec ECB, podmienky vyšetrovania pre boj proti podvodom a transparentný režim.

Integrita, otvorenosť a dobrá správa a riadenie sú nevyhnutné na zachovanie dôvery zúčastnených strán a širokej verejnosti. Kancelária pre kontrolu dodržiavania pravidiel a riadenie, ktorá sa zodpovedá priamo prezidentovi ECB, pomáha Výkonnej rade pri ochrane bezúhonnosti a dobrého mena ECB a pri presadzovaní noriem etického správania.

Aby sa podčiarkla dôležitosť korektného etického správania, Výkonná rada v roku 2017 zaviedla povinné kurzy o etike a bezúhonnosti pre všetkých zamestnancov ECB. V roku 2017 zriadila Rada guvernérov na úrovni Eurosystému a SSM pracovnú skupinu pre etiku a dodržiavanie predpisov na zavedenie spoločných minimálnych noriem etického správania a na uľahčenie výmeny a spolupráce medzi ECB, národnými centrálnymi bankami a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

V rámci svojej snahy o otvorenosť a zodpovednosť vedie ECB pravidelný dialóg na najvyššej úrovni s bankovým sektorom, inštitucionálnymi investormi a nefinančným podnikateľským sektorom, so zámerom získať cielenú spätnú väzbu od odborníkov na cyklické, štrukturálne, finančné a reálne hospodárske otázky. Tieto dialógy sú doplnené pravidelnými kontaktmi a interakciami s tvorcami politík, akademickou obcou, zastupiteľskými združeniami a občianskou spoločnosťou, ktoré poskytujú relevantné údaje a informácie o dynamike hospodárstva a finančných trhov v širšom spoločenskom kontexte. ECB spolupracuje tiež s podobne širokým spektrom zainteresovaných strán na technickej úrovni.

Kontakty s externými stranami sa uskutočňujú podľa dobre zavedených verejných rámcov, ktoré zaručujú primeranú úroveň transparentnosti a rovnakého prístupu.

V snahe dodržiavať svoj záväzok transparentnosti zverejňuje ECB aj kalendár každého člena Výkonnej rady a predsedu a podpredsedu Rady pre dohľad.

Transparentný režim ECB korešponduje s cieľmi a štandardmi uplatňovanými v iných inštitúciách a orgánoch EÚ v rámci prístupu verejnosti k dokumentom. Režim zosúlaďuje právo na transparentnosť s potrebou chrániť dôvernosť niektorých údajov, ktoré sa týkajú výkonu úloh ECB. Vzhľadom na rozšírenú pôsobnosť činností ECB sa podstatne zvýšil počet a zložitosť požiadaviek občanov a vnútroštátnych orgánov na prístup k dokumentom.

Vývoj v oblasti organizácie a ľudských zdrojov

V septembri 2017 ECB finalizovala svoju Stratégiu rozvoja ECB na roky 2018 až 2020. Je v nej rozpracovaná vízia vývoja inštitúcie a stanovujú sa konkrétne priority a ciele, ktoré pomôžu ECB napĺňať jej mandát a prispôsobovať sa neustálym zmenám vo svete. Vychádza zo štyroch priorít, ktoré odrážajú poslanie inštitúcie: i) udržanie cenovej stability; ii) ochrana finančného sektora; iii) posilnenie dobrého mena ECB ako poprednej svetovej inštitúcie a iv) inšpirovanie, rozvoj a motivácia pracovníkov ECB.

Výkonná rada ECB na tento účel zhodnotila vnútorné a vonkajšie výzvy a trendy, ktoré sú významné z hľadiska jej úloh. Vonkajšie výzvy okrem iného zahŕňajú nízkoinflačné prostredie vyžadujúce nekonvenčné menovopolitické nástroje, neistotu prameniacu z brexitu a riziká súvisiace s kybernetickou bezpečnosťou. V rámci vnútorného prostredia sa ECB sústredila na výzvy, ako je ďalšie optimalizovanie služieb, posilnenie odolnosti organizácie a využívanie technologického pokroku, ako aj zlepšenie spolupráce a vzájomnej výmeny informácií.

Pokiaľ ide o stratégiu, zástupcovia každej odbornej oblasti vytvorili skupiny zamerané na vývoj strednodobých cieľov v rámci uvedených štyroch strategických priorít. Tieto ciele boli ďalej rozčlenené podľa rôznych odborných úloh. ECB bude pravidelne preverovať pokrok dosiahnutý v plnení týchto cieľov.

Zvolená stratégia predstavuje plán, ktorý banke umožňuje sústrediť sa na záležitosti, ktoré majú skutočný význam. Stanovuje smerovanie ECB v nasledujúcich troch rokoch a pomáha jej slúžiť občanom eurozóny.

Riadenie ľudských zdrojov

V roku 2017 ECB vychádzala zo základov, ktoré vybudovala v roku 2016 na posilnenie kultúry rozvoja a riadenia talentov a vodcovských schopností. Ako základný pilier na podporu týchto zručností sa na začiatku roka zaviedol Program rozvoja vodcovských schopností, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 80 % vhodných kandidátov. Na úrovni ESCB sa zaviedol úvodný program pre novovymenovaných vyšších riadiacich pracovníkov. Tento významný posun k silnému vedeniu a posilňovaniu právomocí v rámci ECB má ďalšiu podporu aj v Stratégii rozvoja ECB na roky 2018 až 2020.

Na začlenenie celkovej kultúry výnimočnej profesionality a talentov do každodenného života ECB sa zároveň prijalo množstvo iniciatív. Zahŕňajú rámec pracovného potenciálu so zjednodušeným modelom kompetencií, plánovanie strategických pracovných síl, obnovený rámec riadenia a rozvoja výkonnosti vrátane zoradenia strategických priorít v zamestnaneckých cieľoch, pokračovanie povinného e-vzdelávania v oblasti etiky, ktoré absolvovalo viac ako 4 000 ľudí, a zavedenie novej schémy na podporu zmeny kariéry v ECB, ktorá pomáha zamestnancom v počiatkoch alternatívnej kariéry a ktorá bude prínosom pre takmer 200 zamestnancov. Pri zavádzaní iniciatív v špeciálne vytvorenom rámci riadenia talentov, ktorý je zameraný na získavanie, rozvoj a udržanie špičkových talentov, zostáva kľúčovým strategickým cieľom ECB aj naďalej rôznorodosť talentov.

Okrem toho ECB v roku 2017 pokračovala v podpore diverzity ako hlavného faktora na dosahovanie vysokého výkonu a úspechu. ECB ako organizácia založená na zásluhovosti vyznáva hodnoty rôznorodosti ako rešpekt, spravodlivosť, začlenenie a rovnaké príležitosti pre všetkých zamestnancov bez ohľadu na ich pohlavie, národnosť, vierovyznanie, sexuálnu orientáciu, etnický pôvod, vek, kultúrne zázemie a zdravotné postihnutie. Podujatia organizované v roku 2017 zahŕňali napríklad Dni diverzity s prednášajúcimi z akademického prostredia aj verejného života, vytvorenie sekcie o diverzite na internetovej stránke ECB a vyvesenie dúhovej zástavy pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti homofóbii, transfóbii a bifóbii.

So zámerom dosiahnuť rovnováhu medzi pohlaviami, ktorá je strategickým cieľom ECB, banka stanovila rodové ciele do konca roka 2019 a prijala rad podporných opatrení na dosiahnutie týchto cieľov. Uvedené opatrenia kladú dôraz na inkluzívne vodcovstvo, ambasádorov diverzity v každej pracovnej oblasti, mentorstvo, špecializovaný vzdelávací program so zameraním na ženy vo vedúcich pozíciách, deň otvorených dverí pre ženské talenty a rozšírené príležitosti flexibilného usporiadania práce.

Značné úsilie zamerané na zlepšenie sociálneho dialógu v ECB zahŕňalo mnohé kroky v oblasti ľudských zdrojov, ktoré boli prijaté v roku 2017 v kontexte spoločného pracovného programu so zástupcami zamestnancov. Tento program obsahuje šesť kľúčových oblastí, a to duševnú pohodu, zdravie a bezpečnosť; rozvoj kariéry a riadenie výkonnosti; politiku v oblasti zmlúv; diverzitu a začlenenie; nábor a mechanizmy účasti zamestnancov. Zástupcovia zamestnancov predložili cenné návrhy k mnohým oblastiam politiky a rozhodovania o týchto témach.

Na úrovni ESCB sa začalo druhé kolo (s 31 účastníkmi) programu vzdelávania v oblasti európskeho bankového dohľadu – Schumanov program – nová iniciatíva, v rámci ktorej sa viac ako 30 zamestnancov celého systému zúčastnilo počas najviac deviatich mesiacov na stáži v inej inštitúcii. Vznikla tiež pracovná skupina pre mobilitu, ktorá podporuje zmysluplnú rotáciu zamestnancov v systéme.

ECB mala 31. decembra 2017 schválených 3 252 pracovných miest vyjadrených ako ekvivalent počtu pracovných miest na plný pracovný úväzok, v porovnaní s 2 898,5 pracovného miesta na konci roka 2016. Skutočný počet zamestnancov ECB vyjadrený ako ekvivalent počtu zamestnancov na plný úväzok dosiahol 3 384 osôb (v porovnaní s 3 171 osobami k 31. decembru 2016).^[131] V roku 2017 ECB ponúkla spolu 246 nových zmlúv na dobu určitú (na obmedzenú dobu alebo s možnosťou zmeny na zmluvu na dobu neurčitú). ECB tiež uzavrela 393 krátkodobých zmlúv a predĺžila viacero existujúcich zmlúv na pokrytie absencií kratších ako jeden rok. Počas roku 2017 ponúkala naďalej krátkodobé zmluvy na dobu najviac 36 mesiacov zamestnancom národných centrálnych bánk a medzinárodných organizácií. K 31. decembru 2017 pracovalo v ECB na rôznych projektoch 232 zamestnancov národných centrálnych bánk a medzinárodných organizácií, čo je o 7 % menej ako ku koncu roka 2016. V septembri 2017 ECB privítala 15 účastníkov dvanástej skupiny absolventského programu a k 31. decembru 2017 bolo v ECB 376 stážistov (o 18 % viac ako v roku 2016). ECB tiež udelila dve štipendiá v rámci programu Wim Duisenberg Research Fellowship Programme, o ktoré sa môžu uchádzať poprední ekonómovia, a päť štipendií mladým pracovníkom z oblasti výskumu v rámci programu Lamfalussy Fellowship Programme.

Hoci sa organizácia mierne rozrástla, v roku 2017 odišlo zo zamestnania alebo do dôchodku 113 zamestnancov so zmluvou na dobu určitú alebo neurčitú (v roku 2016 to bolo 56) a v priebehu roka vypršalo 344 krátkodobých zmlúv.

Ročná účtovná závierka

https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/annrep/ecb.annualaccounts2017.sk.pdf

Konsolidovaná súvaha Eurosystému k 31. decembru 2017

https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/other/ecb.eurosystembalancesheet2017.sk.pdf

Štatistika (len v anglickom jazyku)

https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/annrep/ar2017/ecb.ar2017_statistical_section.en.pdf

Použité skratky

Krajiny

V súlade s praxou EÚ sú členské štáty EÚ v tomto zozname zoradené podľa abecedného poradia názvov krajín v ich národnom jazyku.

Ostatné

Značky použité v tabuľkách

„-“ údaje sa nesledujú/nie sú relevantné

„.“ údaje ešte nie sú k dispozícii