31.1.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 34/5

1.1.1.

Cieľom navrhovaných zmien implementácie požiadaviek piliera 2 rámca Bazilej III (3) v smernici o kapitálových požiadavkách (4) (CRD) je dosiahnuť väčšiu konvergenciu v oblasti dohľadu v Únii jednoznačnejším vymedzením prvkov kapitálovej štruktúry a zavedením usmernenia k výške dodatočných vlastných zdrojov v rámci piliera 2 (pillar 2 guidance – P2G), ako aj výrazným sprísnením podmienok, na základe ktorých príslušné orgány môžu v tejto súvislosti vykonávať svoje právomoci v oblasti dohľadu.

1.1.2.

Hoci ECB vo všeobecnosti podporuje konvergenciu v oblasti dohľadu, návrh na vypracovanie regulačných technických predpisov o dodatočných požiadavkách na vlastné zdroje nepredstavuje primeraný nástroj na dosiahnutie tohto cieľa.

Po prvé, požiadavky piliera 2 sú špecifické pre každú inštitúciu, čo si vyžaduje, aby príslušné orgány používali úsudok pri výkone dohľadu. Len spoliehaním sa na regulačné technické predpisy Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) alebo ich použitím pre časti rizikových prvkov sa nedosiahne prístup špecifický pre každú inštitúciu a založený na riziku, ktorý by zohľadňoval rôznorodosť rizikových profilov daných inštitúcií, a v skutočnosti by to príslušným orgánom znemožnilo včas reagovať na vývoj v oblasti rizík a v príslušnom odvetví.

Po druhé, usmernenia EBA o spoločných postupoch a metodikách postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP) (5) už poskytujú spoločný základ pre ustálené uplatňovanie SREP v Únii, čo umožňuje prijateľný stupeň úsudku pri výkone dohľadu a môžu byť doplnené používaním partnerských hodnotení EBA. V priebehu posledných rokov sa konvergencia značne zlepšila spolu s implementáciou týchto usmernení (6) a implementáciou metodiky SREP ECB, ktorá sa jednotne uplatňuje v rámci celého Jednotného mechanizmu dohľadu (JMD) (7).

Vzhľadom na tento pozitívny vývoj ECB zastáva názor, že súčasný rámec je primeraný a že jednotný trh bude i naďalej z hľadiska konvergencie ťažiť z existujúcich nástrojov, ktoré môžu byť prípadne doplnené o ďalšie využívanie partnerských preskúmaní EBA.

1.1.3.

Okrem toho navrhované zmeny smernice o kapitálových požiadavkách udeľujú úverovým inštitúciám, a nie orgánom dohľadu, právomoc za určitých podmienok rozhodnúť o zložení vlastných zdrojov držaných s cieľom splniť požiadavky piliera 2 a vylučujú možnosť stanovenia požiadaviek piliera 2 tak, aby boli splnené v plnom rozsahu pomocou vlastného kapitálu Tier 1. Podľa názoru ECB by si orgány dohľadu mali ponechať právomoc určovať požiadavku týkajúcu sa zloženia dodatočných vlastných zdrojov a vyžadovať, aby požiadavky na dodatočné vlastné zdroje boli splnené iba pomocou vlastného kapitálu Tier 1. Z prudenciálneho hľadiska banková kríza a najnovšie udalosti na trhu ukázali, že napríklad s nástrojmi dodatočného kapitálu Tier 1 môžu byť spojené značné problémy, keďže schopnosť týchto nástrojov absorbovať straty nie je taká ako v prípade vlastného kapitálu Tier 1 a náklady na tieto nástroje by ešte viac ohrozili ziskovosť úverových inštitúcií. Okrem toho, odkedy ECB prevzala úlohy v oblasti prudenciálneho dohľadu, postupovala v praxi tak, že vyžadovala splnenie požiadaviek piliera 2 pomocou vlastného kapitálu Tier 1. Povinnosťou spĺňať vankúše iba pomocou vlastného kapitálu Tier 1 legislatívne orgány Únie stanovili, že uprednostňujú najkvalitnejší kapitál. Zmena v postupoch by viedla k nižšej predvídateľnosti pre úverové inštitúcie a k nerovnakým podmienkam.

1.1.4.

Zatiaľ čo zavedenie spoločného základu pre stanovenie usmernenia k výške vlastných zdrojov bude pomáhať pri konzistentnej implementácii takéhoto usmernenia v celej Únii, ECB zastáva názor, že z navrhovaných zmien smernice o kapitálových požiadavkách by mala jasnejšie vyplývať potreba flexibility pri stanovení P2G. Predovšetkým by sa mal zohľadniť vzťah medzi prahovou hodnotou stresového testu a stanovením P2G. Keďže stresové testy v oblasti dohľadu slúžia ako východiskový bod pre stanovenie P2G, navrhované zmeny smernice o kapitálových požiadavkách by v súlade s najlepšími súčasnými medzinárodnými postupmi mali tiež príslušným orgánom umožniť uplatnenie pevnej prahovej hodnoty pri stresových testoch v prípade všetkých úverových inštitúcií, ktorá môže byť nižšia ako celkové kapitálové požiadavky SREP (total SREP capital requirements – TSCR). Flexibilita pri využívaní pevnej prahovej hodnoty by mala byť k dispozícii natrvalo. Okrem toho by sa využívanie TSCR malo prispôsobiť metodike používanej v stresovom teste. Používanie prahovej hodnoty pre TSCR pri nepriaznivom scenári si napríklad vyžaduje uplatnenie prístupu dynamickej súvahy. Navrhované zmeny smernice o kapitálových požiadavkách by mali tiež zahŕňať ustanovenie o preskúmaní v lehote troch rokov.

1.1.5.

Okrem toho by sa mali ďalej objasniť spôsob, ako sa vzájomne ovplyvňujú P2G a požiadavky na kombinovaný vankúš. Malo by sa najmä zabrániť možným rozporom s cieľom proticyklického kapitálového vankúša. To vyžaduje vypustenie odkazu na riešenie „cyklických hospodárskych fluktuácií“ ako cieľa P2G. Okrem toho, aj keď by sa malo zabrániť akémukoľvek prekrývaniu medzi P2G a požiadavkami piliera 2, navrhované zmeny smernice o kapitálových požiadavkách musia objasniť, že ak stresový test identifikuje dodatočné druhy kreditných rizík v hypotetickej situácii, a tie sú súčasťou požiadaviek piliera 2, majú príslušné orgány možnosť uplatňovať opatrenia zamerané na riešenie takýchto rizík v P2G.

1.1.6.

Navrhované zmeny smernice o kapitálových požiadavkách obmedzujú právomoci príslušných orgánov vyžadovať od úverových inštitúcií, aby im poskytli doplňujúce alebo častejšie informácie. Hoci ECB plne podporuje základný cieľ predísť duplicite pri predkladaní správ a znížiť náklady na vykazovanie, možnosť požadovať jednorazové podrobné údaje je nevyhnutná na riadne posúdenie rizikových profilov úverových inštitúcií, okrem iného na účely SREP. Tieto riziká sa ťažko v plnej miere zachytávajú vopred prostredníctvom harmonizovaného vykazovania, najmä kvôli spôsobu, akým sa rozvíjajú činnosti a riziká úverových inštitúcií. Okrem toho, príslušné orgány budú musieť vždy zhromažďovať dodatočné podrobné údaje s cieľom primerane posúdiť silné a slabé stránky úverových inštitúcií v súvislosti so špecifickými rizikami alebo triedami aktív, napr. v súvislosti s nesplácanými úvermi. ECB preto zastáva názor, že tieto obmedzenie by sa z navrhovaných zmien smernice o kapitálových požiadavkách mali vypustiť.

1.1.7.

Príslušným orgánom by malo byť umožnené ukladať požiadavky na vlastné zdroje, ak úrokové riziko predstavuje podstatný zdroj obáv a nie iba vtedy, ak riziká presahujú určitú vopred stanovenú prahovú hodnotu. Mandátu navrhovaný pre EBA, ktorý spočíva v špecifikácii určitých pojmov na účely preskúmania expozície úverových inštitúcií voči úrokovému riziku vyplývajúcemu z činností mimo obchodnej knihy, navyše ponúka vyčerpávajúci zoznam okolností, za ktorých sa vyžadujú opatrenia dohľadu v dôsledku možných zmien úrokových sadzieb (8). ECB zastáva názor, že príslušné orgány by mali mať väčšiu flexibilitu pri ukladaní opatrení dohľadu.

1.1.8.

Podľa navrhovaných zmien smernice o kapitálových požiadavkách sú príslušné orgány povinné poradiť sa s orgánmi pre riešenie krízových situácií pred prijatím akejkoľvek dodatočnej kapitálovej požiadavky (9). Hoci ECB podporuje cieľ dosiahnuť účinnú koordináciu s orgánmi pre riešenie krízových situácií, návrh na formálnu konzultáciu s orgánmi pre riešenie krízových situácií pred stanovením dodatočných požiadaviek na vlastné zdroje alebo pred poskytnutím usmernenia, ako sa uvádza v smernici o kapitálových požiadavkách, by v praxi predstavoval zbytočnú záťaž a bol by zbytočne formalistický, bez zlepšenia podstaty súčasných mechanizmov. Okrem toho, existujúce memorandum o porozumení medzi ECB a Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií (10), ktoré bolo po prvýkrát implementované v súvislosti s vypracovaním rozhodnutí SREP 2016, už zabezpečuje účinnú spoluprácu. Berúc do úvahy nezáväznú povahu kapitálového usmernenia, rozhodnutie uložiť takéto usmernenie by malo zostať mimo rámca spoločných rozhodnutí a malo by podliehať iba výmene informácií medzi členmi kolégia.

1.3.1.

ECB vo všeobecnosti podporuje zavedenie možnosti pre príslušný orgán udeliť výnimku z uplatňovania prudenciálnych požiadaviek na individuálnom základe dcérskej spoločnosti, ktorej ústredie sa nachádza v inom členskom štáte než ústredie jej materskej spoločnosti, čo je v súlade so zriadením Jednotného mechanizmu dohľadu a založením bankovej únie.

1.3.2.

Dodatočné prudenciálne záruky a technické úpravy by mohli riešiť prípadné obavy o finančnú stabilitu, ktoré vyplývajú z uplatňovania tohto mechanizmu výnimiek na bankovú úniu, ktorá sa stále dokončuje. Najmä by sa mohli zaviesť tieto dve dodatočné podmienky na to, aby mohli dcérske spoločnosti výnimku využiť: a) dcérske spoločnosti oprávnené na udelenie výnimky nesmú samy osebe presiahnuť určitú prahovú hodnotu, napr. prahové hodnoty významnosti stanovené v nariadení o jednotnom mechanizme dohľadu; a b) na výnimku by sa malo uplatňovať dolné ohraničenie 75 %, t. j. minimálna požiadavka na vlastné zdroje sa môže znížiť najviac z 8 % na 6 % celkovej hodnoty rizikovej expozície. V tejto súvislosti by záruka bola potrebná iba v súvislosti s časťou požiadaviek na vlastné zdroje, na ktorú sa vzťahuje skutočná výnimka. ECB ďalej odporúča, aby boli tieto podmienky preskúmané 3 roky po tom, ako nadobudli účinnosť a mala by sa zohľadniť najmä skutočnosť, či by sa dolné ohraničenie malo ešte viac znížiť vzhľadom na vývoj bankovej únie.

1.3.3.

Navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách by mali navyše upraviť, že záruka materskej spoločnosti voči dcérskej spoločnosti sa musí riadne zohľadniť v prudenciálnych požiadavkách pre kreditné riziko uplatniteľných pre materskú spoločnosť. Materská spoločnosť by najmä mala mať 100 % hlasovacích práv v dcérskej spoločnosti.

1.3.4.

Mali by sa tiež zaviesť primerané prechodné opatrenia, ktorými sa vykonávajú cezhraničné výnimky z kapitálových požiadaviek, berúc do úvahy plánovaný budúci vývoj bankovej únie načrtnutý v dokumente Komisie s názvom Oznámenie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o dobudovaní bankovej únie (13) (ďalej len „oznámenie o dobudovaní bankovej únie“).

1.9.1.

Hoci legislatíva na úrovni 2 komplexne objasnila modelovanie vo vzťahu ku kreditnému, trhovému a operačnému riziku, takéto špecifikácie stále chýbajú, pokiaľ ide o kreditné riziko protistrany. ECB odporúča zmeniť nariadenie o kapitálových požiadavkách s cieľom požadovať, aby EBA vypracoval regulačné technické predpisy so špecifickými kritériami posudzovania pre metódu interných modelov (IMM) a pre pokročilú metódu na výpočet rizika úpravy ocenenia pohľadávok (A-CVA). Tieto regulačné technické predpisy by mali podrobnejšie vymedziť hodnotenie závažnosti zmien a rozšírení modelov pre IMM, ako aj pre A-CVA. V neposlednom rade by sa malo doplniť ustanovenie, ktoré by od úverových inštitúcií vyžadovalo, aby od príslušných orgánov získali povolenie na uplatnenie prístupu A-CVA.

1.9.2.

Úverové inštitúcie, ktoré už zaviedli IMM, ju nepoužívajú výlučne, ale spolu s ostatnými (neinternými) metódami na výpočet niektorých z ich expozícií. To vyvoláva obavy z toho, že mnoho úverových inštitúcií nemusí byť schopných spĺňať požiadavku, že IMM nemožno uplatňovať v kombinácii s ostatnými metódami. Preto by sa nariadenie o kapitálových požiadavkách malo zmeniť, aby úverovým inštitúciám umožnilo získať povolenie na stále čiastočné používanie IMM pre kreditné riziko protistrany, ako im je to umožnené v prípade ostatných typov rizík.

1.9.3.

Okrem toho by sa súčasné pravidlá nariadenia o kapitálových požiadavkách na určenie parametra splatnosti mali rozšíriť na pokrytie expozícií vyplývajúcich z derivátových transakcií a z transakcií financovania cenných papierov a na pokrytie transakcií s neurčitou splatnosťou.

1.9.4.

Vymedzenie delty na účely dohľadu, ktorú navrhuje Komisia pre nový štandardizovaný prístup pre merania expozícií voči kreditnému riziku, by malo byť v súlade s matematicky správnymi normami Bazilejského výboru pre bankový dohľad (BCBS).

1.10.1.

ECB podporuje harmonizáciu a posilnenie dohľadu nad finančnými holdingovými spoločnosťami a zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami. Je dôležité, aby opatrenia konsolidovaného dohľadu mohli byť priamo zamerané na materskú spoločnosť bankovej skupiny, bez ohľadu na to, či ide o inštitúciu alebo holdingovú spoločnosť. V tejto súvislosti je hlavným cieľom dohľadu zabezpečiť, aby materská spoločnosť riadila a koordinovala svoje dcérske spoločnosti spôsobom, ktorý účinne posilňuje konsolidovaný dohľad. Vo všeobecnosti by mal nový režim umožniť náležité zohľadnenie osobitných charakteristík finančnej holdingovej spoločnosti a zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti a ich úlohy v rámci skupiny, s cieľom zabrániť nadmerným prekážkam pre fungovanie skupiny.

1.10.2.

Bolo by vhodné zlepšiť alebo objasniť niektoré aspekty navrhovaných zmien smernice o kapitálových požiadavkách a nariadenia o kapitálových požiadavkách. Napríklad je potrebné objasniť, akým spôsobom navrhované zmeny týkajúce sa schválenia finančných holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností ovplyvňujú existujúce pravidlá dohľadu nad kvalifikovanými podielmi. Navrhované zmeny smernice o kapitálových požiadavkách a nariadenia o kapitálových požiadavkách navyše neuvádzajú dostatočne jasne, ktoré zo súčasných ustanovení odkazujúcich na úverovú inštitúciu by sa na účely konsolidovaného dohľadu mali chápať ako odkazy na finančnú holdingovú spoločnosť a zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť. Okrem toho sa tiež vyžaduje ďalšia špecifikácia v súvislosti s prebiehajúcimi opatreniami dohľadu, ktoré orgán dohľadu na konsolidovanom základe môže uplatniť na finančnú holdingovú spoločnosť a zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť.

1.10.3.

Navyše je potrebné zvážiť vplyv navrhovaných zmien v článku 111 smernice o kapitálových požiadavkách. Zvláštnu obavu vyvoláva skutočnosť, že orgán dohľadu na konsolidovanom základe by sa mohol nachádzať v inej jurisdikcii, akou je jurisdikcia finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti. V takom prípade by orgán dohľadu na konsolidovanom základe musel zabezpečiť, aby konsolidované požiadavky spĺňala finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť usadená v inom členskom štáte. Navrhované zmeny smernice o kapitálových požiadavkách by mali obsahovať ustanovenia, ktoré podrobnejšie vymedzia, ako v tomto prípade uskutočňovať účinnú cezhraničnú spoluprácu.

1.10.4.

Navrhované zmeny smernice o kapitálových požiadavkách by tiež mali obsahovať ustanovenia, ktoré upravia zaobchádzanie s existujúcimi finančnými holdingovými spoločnosťami a zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami, na ktoré sa tieto ustanovenia vzťahujú.

1.12.1.

Nariadenie o JMD poveruje ECB osobitnými úlohami, ktoré sa týkajú prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami, s cieľom prispieť k bezpečnosti a zdravému fungovaniu úverových inštitúcií a stabilite finančného systému. Tieto úlohy sa vykonávajú s plným ohľadom na jednotu a integritu vnútorného trhu a rovnaké zaobchádzanie s úverovými inštitúciami a s cieľom predchádzať regulatórnej arbitráži (25). ECB je na tento účel povinná uplatňovať celé príslušné právo Únie a v prípade, keď sa toto právo Únie skladá zo smerníc, vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa tieto smernice transponujú (26), najmä smernicu o kapitálových požiadavkách a smernicu o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (27)(BRRD). Niektoré právomoci v oblasti dohľadu však nie sú osobitne uvedené v práve Únie a rozdiely vo vnútroštátnych právnych predpisoch vytvárajú asymetrie v právomociach ECB v oblasti dohľadu v zúčastnených členských štátoch.

1.12.2.

V tejto súvislosti ECB už preskúmala oblasť pôsobnosti a rozsah súčasných právomocí v oblasti dohľadu a stanovila prístup na zabezpečenie jednotného výkladu svojich právomocí. Napriek tomuto objasneniu právomocí ECB by zakotvenie týchto existujúcich právomocí v oblasti dohľadu vo forme spoločného právneho základu v práve Únie, vyvolalo potrebu ich transpozície a napomohlo pri objasnení výkladu, či určitá právomoc priznaná na základe vnútroštátneho práva je súčasťou osobitnej úlohy, ktorou bola ECB poverená. Prostredníctvom harmonizácie právomocí príslušných orgánov v oblasti dohľadu sa tiež podporili rovnaké podmienky v bankovom dohľade Únie. Aby sa to dosiahlo a s cieľom predísť právnej neistote v súvislosti s priamymi právomocami ECB v oblasti dohľadu a zabezpečiť rovnaké podmienky, pokiaľ ide o právomoci v oblasti dohľadu v bankovej únii, by právo Únie malo obsahovať jasný odkaz na dodatočné právomoci v oblasti dohľadu vo viacerých oblastiach. Tieto oblasti súvisia predovšetkým s akvizíciami v tretích krajinách, fúziami, prevodmi aktív a ďalšími strategickými rozhodnutiami, zmenami stanov úverových inštitúcií a dohodami akcionárov týchto inštitúcií o výkone hlasovacích práv, poskytovaním úveru spriazneným stranám, externým zabezpečovaním činností úverovými inštitúciami, právomocami, pokiaľ ide o externých audítorov v oblasti dohľadu a dodatočnými právomocami týkajúcimi sa udeľovania povolenia na výkon činnosti úverových inštitúcií.

1.13.1.

Smernica o kapitálových požiadavkách v súčasnosti nestanovuje požiadavky pre postupy, ktoré majú používať príslušné orgány pri posudzovaní členov svojich riadiacich orgánov. V dôsledku toho sa vnútroštátne postupy značne odlišujú, pokiaľ ide o trvanie posúdenia, lehoty, a či sa posúdenie vykonáva pred vymenovaním do funkcie alebo hneď po ňom. ECB odporúča zmeniť právo Únie s cieľom ďalej harmonizovať postupy pre posúdenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti.

1.13.2.

Osoby zastávajúce kľúčové funkcie majú výrazný vplyv na každodenné riadenie úverových inštitúcií a ich celkovú riadiacu štruktúru. ECB odporúča, aby sa právo Únie zmenilo, s cieľom vymedziť osoby zastávajúce kľúčové funkcie a objasniť vymedzenie vrcholového manažmentu. Okrem toho, s cieľom harmonizovať vnútroštátne prístupy, by sa malo zaviesť ustanovenie o právomociach príslušných orgánov týkajúcich sa posúdenia osôb zastávajúcich kľúčové funkcie vo významných inštitúciách.

1.16.1.

Existencia vnútroštátnych možností a právomocí v oblasti prudenciálnej regulácie bráni možnosti vypracovať na úrovni Únie jednotný súbor pravidiel a zvyšuje mieru zložitosti a nákladov, a zároveň poskytuje príležitosti na regulatórnu arbitráž. Predovšetkým možnosti členských štátov bránia účinnému fungovaniu JMD, ktorý musí zohľadniť rôzne právne úpravy a postupy v zúčastnených členských štátoch. Súbežné a rozdielne uplatňovanie týchto možností vedie k regulačnej spleti, ktorá môže narušiť plynulé fungovanie dohľadu ECB v zúčastnených členských štátoch a v súvislosti s expozíciami týkajúcimi sa tretích krajín.

1.16.2.

Tieto rozdiely môžu mať v niektorých prípadoch vplyv na právomoci v oblasti dohľadu. Preto tieto nevhodné možnosti a právomoci, ktoré nie sú odôvodnené z prudenciálneho hľadiska, by sa mali priamo harmonizovať prostredníctvom právnych predpisov úrovne 1. Podobne by sa malo vyhnúť zavedeniu nových možností a právomocí, ako je to napríklad v navrhovaných zmenách nariadenia o kapitálových požiadavkách v oblasti kapitálových investícií do fondov.

2.1.1.

ECB podporuje zavedenie požiadavky na ukazovateľ finančnej páky v práve Únie a jej kalibráciu na úrovni 3 %, čo je v súlade s normami BCBS a odporúčaniami EBA (30). ECB odporúča, aby sa pri podrobnej implementácii noriem týkajúcich sa ukazovateľa finančnej páky v Únii náležite zohľadnili výsledky prebiehajúcich medzinárodných diskusií, najmä v rámci BCBS, ako aj akýkoľvek ďalší vývoji na medzinárodnej úrovni.

2.1.2.

Navrhovaná zmena nariadenia o kapitálových požiadavkách ruší existujúce vlastné uváženie príslušných orgánov pri vyňatí akýchkoľvek vnútroskupinových expozícií, ktoré už boli vyňaté z rizikových váh a expozícií, ktoré vyplývajú z postúpenia regulovaných vkladov, z veľkosti expozície ukazovateľa finančnej páky (31), a namiesto toho zavádza automatické výnimky pre tieto expozície (32). ECB sa domnieva, že úverovým inštitúciám by sa malo povoliť vylúčiť tieto expozície z ukazovateľa finančnej páky, iba ak to vopred schválil príslušný orgán na základe posúdenia príslušných rizík súvisiacich s finančnou pákou, ako je to v prípade v súčasnosti platných právnych predpisov Únie. V súvislosti s významnými inštitúciami v rámci JMD je posúdenie založené na dokumente Všeobecné zásady ECB týkajúce sa možností a právomocí ustanovených v práve Únie (33).

2.1.3.

Ak má byť vyňatie z expozícií vyplývajúcich zo štátom podporovaných exportných úverov (34) zachované, malo by byť obmedzené na nevyhnutnú mieru, a to vzhľadom na potreby celej Únie a nie na základe vnútroštátnych preferencií, pretože predstavuje odchýlenie od noriem BCBS. Automatické vyňatie z expozícií, ktoré vyplýva z podporných úverov z merania expozície (35) sa tiež odchyľuje od noriem BCBS a je v rozpore so základnou logikou ukazovateľa finančnej páky ako opatrenia, ktoré nie je založené na riziku. Táto automatická výnimka navyše nie je v súlade s odporúčaniami EBA a bráni efektívnemu porovnávaniu ukazovateľov finančnej páky na trhu. Napokon znenie viacerých výnimiek, ktoré je často nejasné, pokiaľ ide o podmienky, ktoré sa majú splniť, môže viesť inštitúcie k rôznym výkladom výnimiek, a môže spôsobiť, že výnimky sa budú uplatňovať širšie a nebudú zamerané na veľmi špecifické prípady.

2.1.4.

ECB podporuje zavedenie prirážky k ukazovateľu finančnej páky predovšetkým pre globálne systémovo dôležité inštitúcie (G-SII), ktoré by malo vychádzať z medzinárodných noriem týkajúcich sa návrhu a kalibrácie takýchto požiadaviek, hneď ako budú dokončené. Dodatočné požiadavky na globálne systémovo dôležité inštitúcie by mali odrážať ich systémový význam a poskytnúť dodatočnú schopnosť absorbovať straty, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie dodatočnej ochrany pred ich možným zlyhaním.

2.1.5.

Navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách tiež ustanovujú kompenzáciu počiatočnej marže v prípade derivátnych expozícií súvisiacich so zúčtovaním klientov, čo tiež predstavuje odchýlenie od noriem BCBS. Zaobchádzanie s počiatočnou maržou pre tieto transakcie je citlivá téma, ktorá sa v súčasnosti preskúmava na medzinárodnej úrovni. Zavedenie v Únii by malo zodpovedať záverom tohto preskúmania po jeho dokončení (36).

2.1.6.

Navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách zachovávajú súčasný prístup k výpočtu ukazovateľa finančnej páky na základe súvahy ku koncu štvrťroka (37). ECB odporúča preskúmať toto ustanovenie vzhľadom na prebiehajúcu medzinárodnú diskusiu, pokiaľ ide o referenčné obdobie pre výpočet ukazovateľa finančnej páky.

2.1.7.

Otázka ako zaobchádzať s rezervami centrálnych bánk na účely výpočtu expozície ukazovateľa finančnej páky je ďalšou citlivou témou, ktorá je v súčasnosti preskúmavaná na medzinárodnej úrovni. Implementácia ukazovateľa finančnej páky podľa práva Únie by mala zohľadniť závery tohto preskúmania po jeho dokončení.

2.1.8.

ECB súhlasí s odporúčaniami EBA, že na CCP by sa nemali vzťahovať požiadavky na ukazovateľ finančnej páky, aj keď tieto subjekty majú bankovú licenciu v niektorých členských štátoch. Vyňatie týchto CCP z požiadavky na ukazovateľ finančnej páky je opodstatnené osobitnými zárukami, ktoré vo vzťahu k CCP stanovuje nariadenie (EÚ) č. 648/2012 a skutočnosťou, že záväzky CCP, ako napríklad marže držané vo forme vkladov, sú akumulované predovšetkým na účely riadenia rizík, a nie na financovanie investičných aktivít.

2.2.1.

Navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách sa odchyľujú od noriem BCBS, pokiaľ ide o zaobchádzanie s vysokokvalitnými likvidnými aktívami úrovne 1 tým, že uplatňujú koeficient požadovaného stabilného financovania (RSF) vo výške 0 %, a nie koeficient vo výške 5 % (38). ECB navrhuje, aby sa požiadavka na stabilné financovanie zachovala pre vysokokvalitné likvidné aktíva úrovne 1 (s výnimkou peňažných prostriedkov a rezerv uložených v centrálnych bankách, ktoré by mali podliehať koeficientu RSF vo výške 0 %), keďže na takéto aktíva sa vzťahuje určité cenové riziko v časovom horizonte jedného roka, dokonca aj v prípade neexistencie stresového scenára. Uplatnenie rovnakého zaobchádzania ako v prípade ukazovateľa krytia likvidity nie je primerané vzhľadom na rôzne časové rámce oboch noriem.

2.2.2.

Navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách sa tiež odchyľujú od noriem BCBS, pokiaľ ide o zaobchádzanie s rizikom budúceho financovania v derivátových zmluvách (39). ECB víta mandát udelený EBA informovať Komisiu o možnosti prijať opatrenie citlivejšie na riziko (40), keďže normy BCBS nie sú dostatočne citlivé na riziko (41). Navrhované prechodné opatrenia však obsahujú určité koncepčné nedostatky, ktoré vytvárajú príležitosti na regulatórnu arbitráž, a ich vplyv na úverové inštitúcie ešte nebol posúdený. Z tohto dôvodu, až kým sa neobjaví primeraná metodika, ECB navrhuje, aby bol prechodný režim zosúladený s normami BCBS.

2.2.3.

Pokiaľ ide o zaobchádzanie so zabezpečenými transakciami požičiavania, navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách uplatňujú na zabezpečené a nezabezpečené transakcie s finančnými protistranami so zostávajúcou splatnosťou menej ako šesť mesiacov koeficient RSF, ktorý je nižší ako ten, ktorý ustanovujú normy BCBS (42). Malo by sa uskutočniť holistické preskúmanie faktorov uplatňovaných na všetky zabezpečené transakcie zahrnutých do NSFR, založené na hĺbkovej analýze, s cieľom stanoviť, či faktory pre konkrétnu zábezpeku a splatnosť sú riadne nastavené. Až do vykonania uvedeného preskúmania ECB navrhuje, aby sa uplatnili koeficienty RSF ustanovené na základe noriem BCBS.

2.2.4.

Navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách zahŕňajú výnimku z požiadavky NSFR pre aktíva a pasíva priamo spojené s krytými dlhopismi, ktoré sú v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (43), a pre dlhopisy s možnosťou predĺžiť lehotu splatnosti (soft bullet) alebo podmienené dlhopisy so splatnosťou typu pass through, ktoré spĺňajú určité kritériá spúšťajúce splatnosť (44). ECB podporuje odporúčanie EBA, že by sa mali vyňať iba štruktúry krytých dlhopisov so splatnosťou typu pass through, keďže nepredstavujú žiadne riziko financovania pre vydávajúcu banku (45). ECB naopak navrhuje nevyňať z NSFR ostatné kryté dlhopisy, keďže tieto dlhopisy, podobne ako ostatné dlhodobé pasíva, predstavujú významné riziká financovania, ktoré nie sú zmiernené ich štrukturálnymi vlastnosťami. Vzhľadom na význam krytých dlhopisov pri financovaní bánk faktické vyňatie väčšiny nesplatených krytých dlhopisov vedie k významnému oslabeniu prudenciálnych noriem.

2.3.1.

ECB víta návrh na implementáciu novej normy BCBS do práva Únie, ktorá sa týka trhového rizika a ktorá vznikla v nadväznosti na hĺbkový prieskum obchodnej knihy (FRTB) (46). ECB odporúča, aby boli pri podrobnej implementácii normy BCBS v Únii, najmä pri vhodných prechodných opatreniach, náležite zohľadnené výsledky prebiehajúcej medzinárodnej diskusie, najmä v rámci BCBS, ako aj ďalší vývoj na medzinárodnej úrovni. Navyše v súčasnosti predpokladané dvojročné obdobie implementácie nemusí byť pre inštitúcie dostatočné na preukázanie, že spĺňajú modelové požiadavky, a pre orgány dohľadu na riadne preskúmanie a schválenie modelov pre trhové riziko. Je to tak vzhľadom na skutočnosť, že technická špecifikácia viacerých významných aspektov prístupu interných modelov bude upravená v regulačných technických predpisoch, ktoré budú k dispozícii až dlho po nadobudnutí účinnosti navrhovaných zmien nariadenia o kapitálových požiadavkách. Z tohto dôvodu by bolo vhodné predĺžiť obdobie implementácie.

2.3.2.

Navrhovaný prechodný režim, ktorý zavádza významnú úpravu kapitálových požiadaviek smerom nadol (o 35 %) podľa hĺbkového prieskumu obchodnej knihy počas obdobia troch rokov, vyvoláva obavy, pretože by mohol viesť k nastaveniu kapitálových požiadaviek na trhové riziko na úroveň, ktorá je výrazne pod súčasnými úrovňami pre niektoré inštitúcie. Hoci prechodné obdobie môže prispieť k zmierneniu vplyvu na kapitálové požiadavky úverových inštitúcií, ECB navrhuje, aby sa prechodná úprava postupne ukončila podľa vopred stanoveného kalendára a aby sa uplatňovala súčasne s minimálnou úrovňou, ktorá kapitálových požiadavkám na trhové riziko zabráni klesnúť pod súčasnú úroveň.

Pokiaľ ide o dodatočné zmeny rámca trhového rizika s cieľom dosiahnuť väčšiu proporcionalitu, ECB považuje navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách, ktoré inštitúciám s obchodnými knihami s menším rozsahom umožňujú používať zjednodušené prístupy, za vhodný doplnok za predpokladu, že prahové hodnoty pre uplatňovanie sa ponechajú na úrovniach stanovených v návrhu. Navrhovaný zjednodušený štandardizovaný prístup by však mal byť dostatočne citlivý na riziko a mal by viesť ku kapitálovým požiadavkám, ktoré sú primerané v porovnaní s novými prístupmi uplatniteľnými na väčšie úverové inštitúcie. Preto by budúce revízie nariadenia o kapitálových požiadavkách mali zohľadniť relevantné zmeny na úrovni BCBS.

2.3.3.

Navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách nezahŕňajú priamo v právnych predpisoch úrovne 1 niektoré kľúčové prvky noriem BCBS, ako napríklad špecifikáciu testovania prideľovania ziskov a strát, a ponechávajú ich na budúce delegované právne predpisy. ECB navrhuje, aby boli tieto prvky zahrnuté priamo v nariadení o kapitálových požiadavkách s výnimkou niektorých technických špecifikácií, ktoré by sa mali implementovať v technických predpisoch.

2.3.4.

Navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách udeľujú úverovým inštitúciám značnú mieru voľnosti, ktorá môže viesť k závažným rozdielom v postupoch v oblasti dohľadu a v modelovaní rizika. Aby sa tomu zabránilo, ECB navrhuje zahrnúť do nariadenia o kapitálových požiadavkách obmedzenia modelovania stanovené v rámci hĺbkového prieskumu obchodnej knihy na základe porovnávacích štúdií.

2.3.5.

Na rozdiel od noriem BCBS, navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách umožňujú, aby si úverové inštitúcie bez akýchkoľvek obmedzení vybrali, pre ktoré obchodné útvary požadujú schválenie interných modelov, a pre ktoré obchodné útvary budú naďalej uplatňovať štandardizovaný prístup. S cieľom zabrániť regulatórnej arbitráži by príslušné orgány mali mať možnosť v závislosti od prístupu zvoleného úverovými inštitúciami pre porovnateľné obchodné útvary rozhodnúť, ktoré obchodné útvary by podľa ich názoru mali patriť do oblasti pôsobnosti prístupu interných modelov.