Vyberte si experimentálne prvky, ktoré chcete vyskúšať

Tento dokument je výňatok z webového sídla EUR-Lex

Dokument 52017AB0039

    Stanovisko Európskej centrálnej banky zo 4. októbra 2017 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1095/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o postupy udeľovania povolení a orgány zúčastňujúce sa na udeľovaní povolení centrálnym protistranám a požiadavky na uznanie centrálnej protistrany z tretej krajiny (CON/2017/39)

    Ú. v. EÚ C 385, 15.11.2017, s. 3 – 9 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    15.11.2017   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 385/3


    STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

    zo 4. októbra 2017

    k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1095/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o postupy udeľovania povolení a orgány zúčastňujúce sa na udeľovaní povolení centrálnym protistranám a požiadavky na uznanie centrálnej protistrany z tretej krajiny

    (CON/2017/39)

    (2017/C 385/03)

    Úvod a právny základ

    Európska centrálna banka (ECB) prijala 22. augusta 2017 žiadosť Rady Európskej únie a 15. septembra 2017 žiadosť Európskeho parlamentu o stanovisko k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1095/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o postupy udeľovania povolení a orgány zúčastňujúce sa na udeľovaní povolení centrálnym protistranám a požiadavky na uznanie centrálnej protistrany z tretej krajiny (1) (ďalej len „navrhované nariadenie“).

    Právomoc ECB vydať stanovisko je založená na článkoch 127 ods. 4 a 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže navrhované nariadenie obsahuje ustanovenia, ktoré majú vplyv: 1) na základné úlohy Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) definovať a uskutočňovať menovú politiku a podporovať plynulé fungovanie platobných systémov podľa článku 127 ods. 2 prvej a štvrtej zarážky zmluvy; 2) na úlohy Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) prispievať k hladkému uskutočňovaniu politík prijatých príslušnými orgánmi, ktoré sa týkajú obozretného dohľadu nad úverovými inštitúciami a stability finančného systému podľa článku 127 ods. 5 zmluvy; a 3) na úlohy, ktorými je ECB poverená podľa článku 127 ods. 6 zmluvy, a ktoré sa týkajú obozretného dohľadu nad úverovými inštitúciami, v rámci obmedzení stanovených v článku 1 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 (2). V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.

    Všeobecné pripomienky

    ECB rozhodne podporuje iniciatívu uvedenú v návrhu Komisie posilniť úlohu príslušných členov ESCB ako centrálnych bánk emitujúcich meny finančných nástrojov zúčtovaných centrálnymi protistranami pri dohľade nad centrálnymi protistranami z Únie a uznávaní centrálnych protistrán z tretích krajín. ECB rozhodne víta a podporuje návrh, že Eurosystém ako emisná centrálna banka pre euro, by mal zohrávať významnejšiu úlohu vo vzťahu k centrálnym protistranám z Únie a z tretích krajín. To je opodstatnené z dôvodu potenciálnych rizík, ktoré by zlyhanie centrálnej protistrany alebo určité opatrenia prijaté centrálnou protistranou v oblasti riadenia rizík mohli v súvislosti s plnením základných úloh uskutočňovaných prostredníctvom Eurosystému predstavovať, najmä pokiaľ ide o definovanie a uskutočňovanie menovej politiky Únie a podporu plynulého fungovania platobných systémov. Tieto riziká by v konečnom dôsledku mohli mať vplyv na plnenie hlavného cieľa Eurosystému, ktorým je udržiavať cenovú stabilitu podľa článku 127 ods. 1 zmluvy.

    Poruchy postihujúce centrálne protistrany môžu mať vplyv na hlavný cieľ Eurosystému prostredníctvom viacerých kanálov. Takéto poruchy môžu mať napríklad vplyv na likviditnú pozíciu úverových inštitúcií eurozóny a potenciálne narušiť hladké fungovanie platobných systémov eurozóny. To by mohlo viesť k zvýšenému dopytu po likvidite centrálnej banky a možným problémom pri uskutočňovaní jednotnej menovej politiky Eurosystému. Takéto poruchy môžu tiež narušiť fungovanie segmentov finančného trhu, ktoré sú kľúčové pre transmisiu menovej politiky vrátane trhov pre transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov denominovaných v eurách a trhov s úrokovými derivátmi denominovanými v eurách.

    Očakáva sa, že významné zmeny tak na svetovej, ako aj na európskej úrovni zvýšia riziká, ktoré predstavujú centrálne protistrany pre plynulé fungovanie platobných systémov a uskutočňovanie jednotnej menovej politiky. Po prvé, centrálne zúčtovanie čoraz viac nadobúda cezhraničnú povahu a je čoraz viac systémovo dôležité. Z tohto dôvodu už Komisia predložila svoj návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rámci na ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán a o zmene nariadení (EÚ) č. 1095/2010, (EÚ) č. 648/2012 a (EÚ) 2015/2365 (3). Po druhé, vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie bude mať významný vplyv na schopnosť Eurosystému vykonávať svoje úlohy centrálnej banky vydávajúcej euro. V súčasnosti niektoré centrálne protistrany usadené v Spojenom kráľovstve zúčtovávajú značné objemy transakcií v eurách. Významná porucha, ktorá by mala vplyv na najväčšiu centrálnu protistranu v Spojenom kráľovstve, by mohla mať vážne dôsledky pre stabilitu eura. Na schopnosť Eurosystému monitorovať a riadiť riziká, ktoré predstavujú centrálne protistrany v Spojenom kráľovstve, bude mať nepriaznivý vplyv, ak sa na tieto centrálne protistrany v Spojenom kráľovstve už nebude vzťahovať regulačný rámec a rámec dohľadu pre centrálne protistrany Únie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (4).

    Navrhované nariadenie predpokladá posilnenie úlohy Eurosystému ako centrálnej banky vydávajúcej euro v rámci stanovenom nariadením (EÚ) č. 648/2012. Aby mohol Eurosystém vykonávať túto úlohu, je mimoriadne dôležité, aby mal príslušné právomoci podľa zmluvy a Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“). Z tohto dôvodu by ECB mala byť priznaná regulačná právomoc vo vzťahu k zúčtovacím systémom pre finančné nástroje, najmä centrálnym protistranám, prostredníctvom zmeny článku 22 štatútu ESCB. Tým nie je dotknutý článok 12.1. štatútu ESCB, ktorý uvádza, že „za predpokladu, že je to možné a primerané pri rešpektovaní tohto článku, ECB sa obracia na národné centrálne banky, aby uskutočnili operácie, ktoré sú súčasťou úloh ESCB“. To zahŕňa úlohy Eurosystému ako emisnej centrálnej banky pre euro. ECB preto prijala odporúčanie Európskej centrálnej banky ECB/2017/18 z 22. júna 2017 (5).

    V prípade, ak ECB odporúča zmenu navrhovaného nariadenia, je navrhované znenie príslušných zmien uvedené spolu s odôvodnením v osobitnom technickom pracovnom dokumente. Technický pracovný dokument je dostupný v anglickom jazyku na webovom sídle ECB.

    Konkrétne pripomienky

    1.   Pravidlá hlasovania v kolégiách dohľadu

    1.1.

    Ako už ECB v súvislosti s kolégiami uviedla, ak sú centrálne banky Eurosystému, ktoré spolu predstavujú emisnú centrálnu banku pre euro, zastúpené v kolégiu ECB alebo národnou centrálnou bankou a prudenciálny dohľad nad úverovými inštitúciami, ktoré sú významnými zúčtovacími členmi centrálnej protistrany, vykonáva ECB, tak by týmto dvom úlohám mali byť pridelené samostatné hlasy. Pri tejto príležitosti ECB tiež zdôraznila, že tieto dve funkcie sú odlišné, čo sa odzrkadľuje v právnom a prevádzkovom oddelení úloh ECB v oblasti menovej politiky a jej úloh v oblasti prudenciálneho dohľadu (6). ECB preto rozhodne víta, že navrhované nariadenie rieši túto otázku tým, že zabezpečuje, aby boli týmto dvom úlohám pridelené samostatné hlasy.

    1.2.

    ECB preto víta ustanovenia navrhovaného nariadenia, ktorými sa menia príslušné ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Po prvé článok 18 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa mení, aby stanovil, že kolégium okrem iného bude pozostávať z a) stálych členov výkonného zasadnutia centrálnych protistrán; b) príslušných orgánov zodpovedných za dohľad nad zúčtovacími členmi centrálnych protistrán, ktorí sú usadení v troch členských štátoch s najväčšími príspevkami do fondu centrálnej protistrany pre prípad zlyhania, podľa potreby vrátane ECB v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013 (7); a c) centrálnych bánk, ktoré emitujú najdôležitejšie meny zúčtovávaných finančných nástrojov v Únii. Po druhé článok 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa mení, aby stanovil, že ak je ECB členom kolégia podľa rôznych bodov článku 18 ods. 2 toho istého nariadenia, bude mať maximálne 2 hlasy v kolégiách, ktoré pozostávajú najviac z 12 členov); a maximálne 3 hlasy v kolégiách, ktoré pozostávajú z viac než 12 členov (8).

    2.   Požiadavka na získanie súhlasu emisnej centrálnej banky, pokiaľ ide o určité návrhy rozhodnutí

    2.1.

    Navrhované nariadenie stanovuje, že príslušné orgány musia predložiť návrhy rozhodnutí, ktoré sa týkajú centrálnych protistrán Únie, príslušným emisným centrálnym bankám pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia o udelení a odobratí povolenia, rozšírení služieb a prudenciálnych požiadavkách na kontroly rizika likvidity, požiadavkách na kolaterál, vyrovnaní a schválení dohôd o interoperabilite (9). Príslušné orgány musia získať súhlas emisnej centrálnej banky k akémukoľvek aspektu týchto rozhodnutí, ktorý sa týka vykonávania jej úloh menovej politiky. Ak emisná centrálna banka navrhne zmeny, príslušný orgán môže prijať iba rozhodnutie len v znení týchto zmien, a ak emisná centrálna banka vznesie námietky proti návrhu rozhodnutia, príslušný orgán toto rozhodnutie prijať nemôže. Podobne navrhované nariadenie ukladá, že vo vzťahu k uznanej centrálnej protistrane Tier 2 z tretej krajiny musí Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) predložiť návrhy rozhodnutí emisnej centrálnej banke pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia o požiadavkách na kontrolu rizika likvidity, požiadavkách na kolaterál, vyrovnaní, schválení dohôd o interoperabilite, ako aj o maržových požiadavkách (10). ESMA musí takisto získať súhlas emisnej centrálnej banky k akémukoľvek aspektu týchto rozhodnutí, ktorý sa týka vykonávania jej úloh menovej politiky. Ak emisná centrálna banka navrhne zmeny, ESMA môže prijať rozhodnutie len v znení týchto zmien, a ak emisná centrálna banka vznesie námietky proti návrhu rozhodnutia, ESMA toto rozhodnutie prijať nemôže. ECB rozhodne víta úlohu emisných centrálnych bánk stanovenú v navrhovanom nariadení ktorá umožní členom ESCB zmysluplné a účinné zapojenie do rozhodovania o otázkach, ktoré priamo súvisia s plnením základných úloh ESCB podľa zmlúv a s plnením jeho primárneho cieľa, ktorým je udržanie cenovej stability. ECB má v tejto súvislosti niekoľko pripomienok.

    2.2.

    Po prvé tam, kde navrhované nariadenie stanovuje, že sa musí získať súhlas emisných centrálnych bánk „vzhľadom na akýkoľvek aspekt týchto rozhodnutí týkajúci sa vykonávania ich úloh menovej politiky“, je potrebné zdôrazniť, že táto formulácia má objasniť kontext menovej politiky, v ktorom emisná centrálna banka uskutočňuje svoju úlohu, ako aj účel, ktorý táto úloha plní. To isté platí, pokiaľ ide o odkazy na dodržiavanie všetkých požiadaviek, ktoré centrálnym protistranám Tier 2 z tretích krajín uloží emisná centrálna banka „pri vykonávaní svojich úloh menovej politiky“ (11). Túto vetu je potrebné vykladať v spojení s odôvodnením 7 navrhovaného nariadenia. Je potrebné zdôrazniť, že táto veta neposkytuje príslušným orgánom alebo ESMA priestor rozhodovať sa na základe vlastného uváženia, či by mal byť súhlas s príslušným návrhom rozhodnutia od emisnej centrálnej banky vyžiadaný, ani neposkytuje priestor rozhodovať sa na základe vlastného uváženia, či sa navrhované zmeny alebo námietky emisnej centrálnej banky k návrhu rozhodnutia zohľadnia alebo nie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že Eurosystém má širokú mieru voľnej úvahy pri definovaní a uskutočňovaní menovej politiky. Túto skutočnosť uznal Súdny dvor Európskej únie (12) a je nevyhnutným predpokladom pre zabezpečenie nezávislosti ECB a národných centrálnych bánk v súlade s článkom 130 zmluvy. V záujme jednoznačnosti a právnej istoty by sa mal do navrhovaného nariadenia pridať nový bod odôvodenia, ktorý by túto skutočnosť zohľadnil.

    2.3.

    Po druhé pokiaľ ide o to, ktoré návrhy rozhodnutí by mali podliehať súhlasu emisnej centrálnej banky, ECB zastáva názor, že navrhované nariadenie by malo zabezpečiť zapojenie emisnej centrálnej banky v súvislosti s niektorými ďalšími kľúčovými aspektmi riadenia rizík centrálnej protistrany. ECB zastáva názor, že vo vzťahu k centrálnym protistranám Únie ako aj centrálnym protistranám z tretích krajín by tiež mal byť požadovaný súhlas emisnej centrálnej banky, pokiaľ ide o návrhy rozhodnutí, ktoré sa týkajú maržových požiadaviek centrálnych protistrán (článok 41). Toto je dôležité pre emisnú centrálnu banku kvôli významnému prepojeniu medzi riadením rizika likvidity, ktoré je v centre záujmu emisnej centrálnej banky, a postupmi, ktoré sa týkajú maržových požiadaviek, a ktoré uplatňuje centrálna protistrana. Napríklad opatrenia, ktoré sa týkajú výberu marží počas dňa, majú značný vplyv na schopnosť centrálnych protistrán získať zdroje na pokrytie potrebnej likvidity v čase splatnosti. Procesy a postupy, ktoré sa týkajú maržových požiadaviek, vrátane pravidiel pre úpravu výšky marže v časoch napätia na trhu, môžu mať tiež významný vplyv na procyklickosť: ak sú nevhodne spravované, môžu vyvinúť značný tlak na likviditu zúčtovacích členov, a potencionálne tak narušiť schopnosť emisnej centrálnej banky uskutočňovať svoje ciele v oblasti menovej politiky.

    Okrem toho by sa v navrhovanom nariadení malo stanoviť, že sa vyžaduje súhlas emisnej centrálnej banky s rozhodnutiami, ktoré sa týkajú preskúmania modelov, stresového testovania a spätného testovania za účelom validácie modelov a parametrov prijatých centrálnou protistranou na výpočet svojich maržových požiadaviek, príspevkov do fondu pre prípad zlyhania, požiadaviek na kolaterál a iných mechanizmov kontroly rizík podľa článku 49 nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Toto je dôležité pre emisnú centrálnu banku, pretože rozhodnutia podľa článku 49 môžu mať priame dôsledky na dodržiavanie procesných a hmotných požiadaviek podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 centrálnou protistranou, čo inak podlieha súhlasu emisnej centrálnej banky. Napríklad zmena metodiky, ktorú centrálna protistrana používa pre stresové testovane primeranosti svojich požiadaviek na kolaterál, by mala priamy vplyv na dodržiavanie povinností centrálnej protistrany v súvislosti s kolaterálom podľa článku 46 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

    V osobitnom technickom pracovnom dokumente, ktorý je súčasťou tohto stanoviska, ECB uvádza konkrétne pozmeňujúce návrhy, pokiaľ ide o druhy rozhodnutí, pri ktorých by sa mal vyžadovať súhlas emisnej centrálnej banky.

    2.4.

    Po tretie, ECB poznamenáva, že príslušné orgány majú určitú mieru voľnej úvahy pri rozhodovaní, či zmeny navrhnuté centrálnou protistranou podliehajú rozhodnutiam podľa článku 15 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o rozšírenie činností a služieb, na ktoré sa pôvodné povolenie nevzťahuje alebo podliehajú rozhodnutiam podľa článku 49, pokiaľ ide o preskúmanie modelov, stresové testovanie a spätné testovanie. Pokiaľ príslušný orgán usúdi, že zmeny navrhnuté centrálnymi protistranami nerozširujú obchodnú činnosť o „ďalšie služby alebo činnosti“ alebo nejde o „významné zmeny“ modelov a parametrov, tak takéto zmeny nepodliehajú rozhodnutiam podľa článku 15 a článku 49. ESMA nedávno uverejnil stanovisko (13) k spoločným ukazovateľom pre ďalšie produkty a služby podľa článku 15 a pre významné zmeny podľa článku 49 s cieľom budovať spoločnú kultúru dohľadu v Únii a zabezpečiť konzistentné vykonávanie dohľadu. ECB zastáva názor, že dodržiavanie kritérií stanovených v stanovisku ESMA, bude mať zásadný význam na zabezpečenie, aby sa o súhlas emisných centrálnych bánk žiadalo vo všetkých prípadoch, kde sa takýto súhlas vyžaduje. ECB preto navrhuje, aby bolo usmernenie, ktoré poskytol ESMA k výkladu týchto článkov, záväzné. ESMA by za týmto účelom mal toto usmernenie ďalej využiť na vypracovanie návrhu regulačných technických noriem, ktoré by potom Komisia prijala vo forme delegovaného aktu. Na tento účel ECB uvádza konkrétne pozmeňujúce návrhy v osobitnom technickom pracovnom dokumente, ktorý je súčasťou tohto stanoviska.

    3.   Preskúmanie a hodnotenie

    3.1.

    Navrhované nariadenie mení článok 21 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, aby stanovilo, že príslušné orgány v spolupráci s ESMA preskúmajú opatrenia, stratégie, postupy a mechanizmy zavedené centrálnymi protistranami na dosiahnutie súladu s nariadením (EÚ) č. 648/2012 a hodnotia riziká, ktorým sú alebo môžu byť centrálne protistrany vystavené. Zmenený článok 21 tiež ustanovuje, že centrálne protistrany podliehajú kontrolám na mieste a že na účasť na týchto kontrolách sa prizvú aj zamestnanci ESMA. Príslušný orgán je navyše povinný predložiť ESMA všetky informácie, ktoré dostal od centrálnych protistrán a požiadať príslušnú centrálnu protistranu o všetky informácie požadované ESMA, ktoré nemôže poskytnúť.

    3.2.

    Postup preskúmania a hodnotenia v znení navrhovaného nariadenia bude slúžiť hlavnému účelu, ktorým je zabezpečenie priebežného dodržiavania nariadenia (EÚ) č. 648/2012 centrálnymi protistranami. ECB zastáva názor, že konzultácia s emisnou centrálnou bankou v rámci postupu preskúmania a hodnotenia, ak ju príslušný orgán považuje za potrebnú na to, aby emisná centrálna banka mohla plniť svoju úlohu podľa navrhovaného nariadenia, by bola dôležitým dôsledkom požiadaviek podľa článku 21a ods. 2 Možnosť zapojiť sa do preskúmania, ktoré vykonávajú príslušné orgány v spolupráci s ESMA, umožní emisnej centrálnej banke zabezpečiť, že centrálne protistrany nevytvárajú riziká v súvislosti s plnením základných úloh Eurosystému podľa zmlúv a dosiahnutím jeho primárneho cieľa, ktorým je udržiavanie cenovej stability.

    3.3.

    V osobitnom technickom pracovnom dokumente, ktorý je súčasťou tohto stanoviska, ECB uvádza konkrétne pozmeňujúce návrhy, pokiaľ ide o konzultáciu emisnej centrálnej banky v rámci postupu preskúmania a hodnotenia podľa článku 21.

    4.   Poradná úloha ECB, pokiaľ ide o návrhy delegovaných a vykonávacích aktov

    4.1.

    Je potrebné pripomenúť, že návrhy delegovaných alebo vykonávacích aktov vypracované Komisiou sú „návrhy aktov Únie“ v zmysle článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 zmluvy. Tak delegované, ako aj vykonávacie akty sú právnymi aktmi Únie. ECB by mala byť v dostatočnom časovom predstihu požiadaná o stanovisko v prípade všetkých návrhov aktov Únie, vrátane návrhov delegovaných a vykonávacích aktov, ktoré spadajú do oblasti jej pôsobnosti. Povinnosť požiadať ECB o vydanie stanoviska bola objasnená Súdnym dvorom Európskej únie v prípade Komisia/ECB  (14), pričom bolo poukázané na funkcie a odborné znalosti ECB. V súvislosti s tým, že bezpečné a efektívne infraštruktúry finančného trhu, najmä zúčtovacie systémy pre finančné nástroje, sú nevyhnutné na plnenie základných úloh ESCB podľa článku 127 ods. 2 zmluvy a v súvislosti s plnením primárneho cieľa, ktorým je udržanie cenovej stability podľa článku 127 ods. 1 zmluvy, by ECB mala byť riadne konzultovaná, pokiaľ ide o delegované a vykonávacie akty prijímané podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Zatiaľ čo povinnosť požiadať ECB o vydanie stanoviska vyplýva priamo zo zmluvy, s cieľom zabezpečiť jednoznačnosť by mala byť táto požiadavka zohľadnená aj v odôvodnení navrhovaného nariadenia. Navyše, prihliadajúc na dôležitosť návrhov delegovaných a vykonávacích aktov ako súčasti rozvoja legislatívy Únie v oblasti finančných služieb, bude ECB pri plnení svojej poradnej úlohy vo vzťahu k záležitostiam v oblasti jej pôsobnosti dôsledne zohľadňovať časový rozvrh na prijatie týchto aktov a potrebu zaistiť hladké prijatie implementačných právnych predpisov (15).

    4.2.

    Okrem toho, v súvislosti s viacerými prvkami navrhovaného nariadenia, by mohla byť obzvlášť užitočná nie len konzultácia s ECB, ale aj zapojenie príslušných členov ESCB do počiatočného štádia prípravy návrhu regulačných a vykonávacích technických predpisov, delegovaných a vykonávacích aktov, čo by malo byť osobitne upravené.

    4.3.

    Po prvé niektoré ustanovenia navrhovaného nariadenia sa týkajú úlohy emisnej centrálnej banky. Ako sa uvádza v odseku 2, ide okrem iného o prípady, kedy potrebujú príslušné orgány alebo ESMA na prijatie niektorých svojich rozhodnutí súhlas emisnej centrálnej banky. Okrem toho sú to prípady, kedy musí emisná centrálna banka poskytnúť ESMA písomné potvrdenie, že centrálna protistrana Tier 2 z tretej krajiny spĺňa všetky požiadavky uložené touto emisnou centrálnou bankou (16), a kedy ESMA po dohode s príslušnou emisnou centrálnou bankou dospeje k záveru, že centrálna protistrana má „značnú systémovú dôležitosť“ (17). S cieľom určiť príslušnú emisnú centrálnu banku navrhované nariadenie obsahuje krížové odkazy na článok 18 ods. 2 písm. h) nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ktorý stanovuje, že kolégium pozostáva z „centrálnych bánk, ktoré emitujú najdôležitejšie meny zúčtovávaných finančných nástrojov v Únii“. Komisia je splnomocnená prijať delegované akty na základe návrhu regulačných technických noriem, ktoré vypracuje ESMA, a v týchto aktoch sa stanovia podmienky, za ktorých sa meny v Únii uvedené v článku 18 ods. 2 písm. h) považujú za najdôležitejšie. Komisia takto prijala v roku 2013 delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 876/2013 (18), ktoré môže byť v súčasnosti potrebné zrevidovať a aktualizovať, aby sa zabezpečilo vhodné zapojenie centrálnych bánk, ktoré emitujú meny členských štátov mimo eurozóny, berúc do úvahy vplyv, ktorý môžu mať narušenia fungovania centrálnych protistrán na tieto meny. ESMA by za týmto účelom mala vypracovať návrh regulačných technických noriem v úzkej spolupráci s príslušnými členmi ESCB. Navyše delegované akty by sa mali prijať až po formálnej konzultácii s ECB. ECB tiež navrhuje, aby bol v záujme zachovania právnej istoty do ustanovení navrhovaného nariadenia, ktoré sa týkajú „príslušnej emisnej centrálnej banky“, zavedený krížový odkaz na článok 18 ods. 2 písm. h) nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

    4.4.

    Po druhé navrhované nariadenie zavádza nový článok 25 ods. 2a, ktorý stanovuje, že ESMA určí, či je centrálna protistrana z tretej krajiny systémovo dôležitá alebo či je pravdepodobné, že sa stane systémovo dôležitou pre finančnú stabilitu Únie alebo pre jeden či viac jej členských štátov; takáto centrálna protistrana sa označuje ako „centrálna protistrana Tier 2“. Toto ustanovenie stanovuje kritériá, ktoré musí ESMA zohľadniť pri určovaní, či ide o „centrálnu protistranu Tier 2“ a stanovuje, že Komisia prijme delegovaný akt s cieľom spresniť tieto kritériá. Aby sa zabezpečilo vhodné zapojenie emisných centrálnych bánk do vypracovania príslušných kritérií, Komisia by mala tento delegovaný akt vypracovať v úzkej spolupráci s príslušnými členmi ESCB.

    5.   Centrálna protistrana tretej krajiny, ktorá má „značnú systémovú dôležitosť“

    Navrhované nariadenie zavádza nový článok 25 ods. 2c, ktorým stanovuje, že ESMA môže „po dohode“ s príslušnými emisnými centrálnymi bankami dospieť k záveru, že centrálna protistrana má takú značnú systémovú dôležitosť, že by táto centrálna protistrana nemala byť uznaná. ECB vychádza z toho, že „po dohode“ znamená, že bez toho, aby najskôr získala súhlas príslušnej emisnej centrálnej banky, nemôže ESMA odporučiť, aby Komisia prijala vykonávací akt potvrdzujúci, že dotknutá centrálna protistrana by nemala byť uznaná.

    6.   Spolupráca a výmena informácií medzi výkonným zasadnutím centrálnych protistrán a kolégiami dohľadu

    ECB berie na vedomie, že výkonné zasadnutie centrálnych protistrán nezahŕňa všetkých členov kolégií dohľadu a nezahŕňa Európsky výbor pre systémové riziká. Kolégium dohľadu pozostáva nie len z príslušných orgánov vykonávajúcich dohľad nad centrálnymi protistranami, ale aj z orgánov dohľadu nad subjektmi, na ktoré môžu mať vplyv činnosti tejto centrálnej protistrany; ide najmä o vybraných zúčtovacích členov, miesta obchodovania, interoperabilné centrálne protistrany a centrálne depozitáre cenných papierov. Európsky výbor pre systémové riziká je zodpovedný za makroprudenciálny dohľad nad finančným systémom v rámci Únie. S cieľom zabezpečiť, aby Európsky výbor pre systémové riziká a členovia kolégia dohľadu, ktorí nie sú tiež členmi výkonného zasadnutia centrálnych protistrán, mali všetky relevantné informácie potrebné na uskutočňovanie ich úloh, je dôležité, aby bola ustanovená povinnosť vymieňať si informácie medzi výkonným zasadnutím centrálnych protistrán a Európskym výborom pre systémové riziká a členmi kolégií dohľadu, ktorí nie sú členmi výkonného zasadnutia centrálnych protistrán. Informácie vymieňané medzi Európskym výborom pre systémové riziká a kolégiom dohľadu by mali byť úplne a mali by zahŕňať informácie, ktoré má k dispozícii výkonné zasadnutie centrálnych protistrán, a ktoré Európsky výbor pre systémové riziká a členovia kolégií dohľadu potrebujú, aby mohli plniť svoje úlohy. Podobne by mali byť vymieňané informácie, ktoré sa týkajú centrálnych protistrán z tretích krajín, medzi Európskym výborom pre systémové riziká a príslušnými orgánmi uvedenými v článku 25 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ak je to potrebné na účely uskutočňovanie ich úloh.

    7.   ECB ako nehlasujúci člen rady orgánov dohľadu ESMA

    ECB poznamenáva, že navrhnuté nariadenie mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (19) tak, aby zahrnulo vedúceho a riaditeľov výkonného zasadnutia centrálnych protistrán medzi nehlasujúcich členov rady orgánov dohľadu ESMA (20). ECB rozhodne víta toto opatrenie, ktoré zabezpečí, že usmernenia, odporúčania a ďalšie praktické nástroje a prostriedky konvergencie, ktoré vypracováva rada orgánov dohľadu ESMA, zohľadnia stanoviská a odborné znalosti vedúceho a riaditeľov výkonného zasadnutia centrálnych protistrán. Podľa ECB je však tiež zásadné, aby bola aj ECB zahrnutá ako nehlasujúci člen rady orgánov dohľadu ESMA, aby sa zabezpečila účinná spolupráca a výmena informácií medzi centrálnymi bankami a orgánmi dohľadu a aby sa zabezpečilo, že usmernenia, odporúčania a ďalšie praktické nástroje a prostriedky konvergencie, ktoré vypracováva rada orgánov dohľadu ESMA, zohľadnia stanoviská a odborné znalosti ECB (21). To je dôležité nielen v súvislosti s centrálnymi protistranami, ale aj s ostatnými účastníkmi finančného trhu vrátane centrálnych depozitárov cenných papierov a archívov obchodných údajov. ECB preto odporúča, že by sa mala stať nehlasujúcim členom rady orgánov dohľadu ESMA.

    8.   Vzťah s navrhovaným nariadením o rámci pre ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán

    ECB plne podporuje hodnotenie Komisie, ktoré sa nachádza v dôvodovej správe k návrhu, že úpravy a vylepšenia dohľadu sa budú musieť primerane zohľadniť aj v návrhu nariadenia o rámci pre ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán. ECB súhlasí, že cielené úpravy môžu byť potrebné na zohľadnenie novej úlohy výkonného zasadnutia centrálnych protistrán v kolégiách podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a následne v kolégiách pre riešenie krízových situácií. ECB považuje za vhodné podporiť konzistentnosť a účinné vzájomné pôsobenie plánov ozdravenia a riešenia krízových situácií centrálnych protistrán a monitorovať a zmierňovať celkový dopad rizika pre finančnú stabilitu v Únii. ECB podporuje, aby počas dokončovania navrhovaného nariadenia Komisia, Rada a Európsky parlament posúdili v tejto súvislosti potenciálnu úlohu zasadnutia centrálnych protistrán v kolégiách (22).

    Vo Frankfurte nad Mohanom 4. októbra 2017

    Prezident ECB

    Mario DRAGHI


    (1)  COM(2017)331 final.

    (2)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).

    (3)  COM(2016)856 final.

    (4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).

    (5)  Odporúčanie ECB/2017/18 z 22. júna 2017 prijať rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení článok 22 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Ú. v. EÚ C 212, 1.7.2017, s. 14).

    (6)  Pozri odsek 21.2 stanoviska Európskej centrálnej banky CON/2017/38 z 20. septembra 2017 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rámci pre ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán a o zmene nariadení (EÚ) č. 1095/2010, (EÚ) č. 648/2012 a (EÚ) 2015/2365, zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. Všetky stanoviská ECB sa uverejňujú na webovom sídle ECB www.ecb.europa.eu. Pozri tiež dokument ECB response to the Commission consultation on the review of the European Market Infrastructure Regulation (EMIR) z 2. septembra 2015, ktorý je dostupný na webovom sídle ECB www.ecb.europa.eu.

    (7)  Pozri článok 2 ods. 3 navrhovaného nariadenia.

    (8)  Pozri článok 2 ods. 4 navrhovaného nariadenia.

    (9)  Článok 2 ods. 7 navrhovaného nariadenia pridáva nový článok 21a ods. 2

    (10)  Článok 2 ods. 10 navrhovaného nariadenia pridáva nový článok 25b ods. 2

    (11)  Článok 2 ods. 9 navrhovaného nariadenia zavádza nový článok 25 ods. 2b písm. b).

    (12)  Odsek 68 rozsudku Gauweiler a i., C-62/14, EU:C:2015:400; a odsek 68 rozsudku Accorinti a i./ECB, T-79/13, EU:T:2015:756.

    (13)  Stanovisko ESMA z 15. novembra 2016 s názvom Common indicators for new products and services under Article 15 and for significant changes under Article 49 of EMIR (ESMA/2016/1574), ktoré je dostupné na webovom sídle ESMA www.esma.europa.eu.

    (14)  Rozsudok z 10. júla 2003, Komisia/ECB, C-11/00, EU:C:2003:395, konkrétne body 110 a 111. V odseku 110 Súdny dvor objasnil, že povinnosť požiadať ECB o vydanie stanoviska „má zaručiť, že autor takého právneho aktu ho neprijme skôr, ako vypočuje úrad, ktorý je na základe osobitnej právomoci, ktorú vykonáva v rámci Spoločenstva v danej oblasti, a s prihliadnutím na vysoký stupeň odbornosti obzvlášť spôsobilý účelne prispieť k zamýšľanému procesu prijatia aktu“.

    (15)  Pozri odsek 2 stanoviska CON/2015/10, odsek 2 stanoviska CON/2012/77, odsek 4 stanoviska CON/2012/5, odsek 8 stanoviska CON/2011/44 a odsek 4 stanoviska CON/2011/42.

    (16)  Článok 2 ods. 9 navrhovaného nariadenia zavádza nový článok 25 ods. 2b písm. b).

    (17)  Článok 2 ods. 9 navrhovaného nariadenia zavádza nový článok 25 ods. 2c.

    (18)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 876/2013 z 28. mája 2013, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o regulačné technické normy týkajúce sa kolégií centrálnych protistrán (Ú. v. EÚ L 244, 13.9.2013, s. 19).

    (19)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

    (20)  Článok 1 ods. 4 navrhovaného nariadenia pridáva nové písmeno f) do článku 40 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

    (21)  Pozri stanovisko CON/2010/5. Pozri tiež dokument ECB contribution to the European Commission’s consultation on the operations of the European Supervisory Authorities, 7. júla 2017, ktorý je dostupný na webovom sídle ECB www.ecb.europa.eu.

    (22)  Pozri odsek 14 stanoviska CON/2017/38.


    Začiatok