Prehľad prípravných prác EMI

Článok 117 (predtým článok 109f) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva Európskemu menovému inštitútu uložil povinnosť určiť normatívny, organizačný a logistický rámec pre Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) (zložený z Európskej centrálnej banky (ECB) a národných centrálnych bánk (NCB) členských štátov EÚ) nevyhnutný na plnenie úloh v tretej etape Hospodárskej a menovej únie (HMÚ), a predložiť tento rámec na schválenie ECB ku dňu jej založenia. Jednou z hlavných úloh EMI teda bolo vytvoriť podmienky na to, aby ESCB mohol plniť svoje úlohy hneď od začiatku tretej etapy.

EMI sa v rámci svojho mandátu udeleného v zmluve priamo zaviazal najmä:

• pripraviť nástroje a postupy nevyhnutné na výkon jednotnej menovej politiky v budúcej eurozóne a analyzovať potenciálne stratégie menovej politiky;
• podporovať harmonizáciu zberu, zostavovania a šírenia riadne vypracovaných štatistických údajov eurozóny v menovej oblasti, oblasti bankovníctva, platobnej bilancie a ostatných finančných údajov;
• vytvoriť rámec na realizáciu devízových operácií a vedenie a správu oficiálnych devízových rezerv členských štátov zapojených do eurozóny;
• zvyšovať efektívnosť zahraničného platobného styku a tým podporiť integráciu peňažného eurotrhu, predovšetkým vybudovaním technickej infraštruktúry (systém TARGET) nevyhnutnej na to, aby spracovanie zahraničných platieb v euro bolo rovnako hladké ako spracovanie domácich platieb; a
• pripraviť eurobankovky, vrátane ich návrhu a technických špecifikácií.

V rámci ďalších príprav na vytvorenie ESCB, ktoré boli naznačené aj v Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky („štatút“), ktorý je prílohou zmluvy, sa EMI zaviazal:

• vypracovať jednotné účtovné pravidlá a normy, ktoré umožnia zostavenie konsolidovanej súvahy ESCB na účely interného a externého vykazovania;
• zaviesť potrebné informačné a komunikačné systémy na podporu prevádzkových a menovopolitických funkcií ESCB; a
• určiť spôsob, akým by ESCB mohol prispievať k výkonu politiky príslušných orgánov dohľadu v záujme upevnenia stability úverových inštitúcií a finančného systému.

EMI sa podieľal aj na tvorbe národnej legislatívy a legislatívy spoločenstva súvisiacej s prechodom do tretej etapy, najmä v oblasti menovej a finančnej legislatívy vrátane stanov NCB.

Okrem toho EMI na príprave tretej etapy spolupracoval aj s inými orgánmi EÚ. V zmysle povinností stanovených v zmluve, resp. na požiadanie Európskej rady, najmä predkladal správy o:

• scenári prechodu na jednotnú menu;
• spolupráci eurozóny a ostatných členských štátov EÚ v oblasti menovej a kurzovej politiky; a
• plnení povinností členských štátov EÚ pri dosahovaní podmienok účasti v Hospodárskej a menovej únii (hospodárska a právna konvergencia).

V súlade so svojimi zákonnými povinnosťami EMI pravidelne podával správy o postupe prípravných prác, predovšetkým v štyroch výročných správach za roky 1994 až 1997. V januári 1997 EMI vydal správu, v ktorej načrtol špecifikácie prevádzkového rámca ESCB pre výkon jednotnej menovej politiky. Podľa zmluvy bol termín špecifikácie tohto rámca stanovený na 31. decembra 1996. Okrem toho vydal tri správy o stave konvergencie. V celom rade ďalších užšie špecializovaných publikácií sa zaoberal problematikou menovej politiky, devízovej politiky, platobných systémov a systémov zúčtovania cenných papierov, štatistiky, bankoviek a zavedenia eura. Zoznam dokumentov, ktoré uverejnil EMI, nájdete v časti Archív EMI – Publikácie.

Spolu so všetkými internými dokumentmi o prípravných prácach, ktoré EMI uskutočnil za podpory národných centrálnych bánk a ktoré schválila rada EMI na 45 zasadaniach vo Frankfurte nad Mohanom v rokoch 1994 až 1998, Európsky menový inštitút Európskej centrálnej banke odovzdal rozsiahly súbor koncepčných, podrobných projektantských a realizačných prác.