TLAČOVÁ KONFERENCIA

Christine Lagardová, prezidentka ECB
Luis de Guindos, viceprezident ECB

Frankfurt nad Mohanom 16. marca 2023

Dobrý deň, spolu s viceprezidentom vás vítame na dnešnej tlačovej konferencii.

Inflácia má podľa projekcií zostať príliš vysoká príliš dlho. Rada guvernérov sa preto dnes rozhodla zvýšiť tri kľúčové úrokové sadzby ECB o 50 bázických bodov, v súlade s naším odhodlaním zabezpečiť včasný návrat inflácie na úroveň nášho strednodobého cieľa 2 %. Zvýšená úroveň neistoty zdôrazňuje potrebu prijímať naše rozhodnutia o menovopolitických sadzbách na základe aktuálnych údajov. Budeme sa pritom riadiť svojím hodnotením inflačného výhľadu na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky.

Pozorne sledujeme aktuálne napätie na trhu a v prípade potreby sme pripravení prijať opatrenia na zachovanie cenovej a finančnej stability v eurozóne. Bankový sektor eurozóny je odolný vďaka silným kapitálovým a likviditným pozíciám. Súbor našich menovopolitických nástrojov je v každom prípade plne vybavený na zabezpečenie prípadnej likviditnej podpory finančného systému eurozóny s cieľom zachovať plynulú transmisiu menovej politiky.

Nové makroekonomické projekcie odborníkov ECB boli dokončené na začiatku marca, teda ešte pred príchodom aktuálneho napätia na finančnom trhu. Toto napätie predstavuje ďalší zdroj neistoty spojenej so základnými projekciami vývoja inflácie a hospodárskeho rastu. Už pred vznikom aktuálnej situácie boli základné projekcie vývoja celkovej inflácie upravené nadol, najmä v dôsledku nižšieho než doteraz očakávaného príspevku cien energií. Podľa najnovších projekcií odborníkov ECB má inflácia dosahovať v priemere 5,3 % v roku 2023, 2,9 % v roku 2024 a 2,1 % v roku 2025. Základné cenové tlaky sú zároveň naďalej výrazné. Inflácia bez cien energií a potravín vo februári pokračovala v raste a podľa odborníkov ECB by mala v roku 2023 dosiahnuť v priemere 4,6 %, čo je viac, než sa predpokladalo v decembrových projekciách. S ústupom rastových tlakov spôsobených minulými ponukovými šokmi a znovuotváraním ekonomiky a s čoraz väčším útlmom dopytu v dôsledku prísnejšej menovej politiky by mala následne klesnúť na 2,5 % v roku 2024 a 2,2 % v roku 2025.

Základné projekcie hospodárskeho rastu na rok 2023 boli vďaka poklesu cien energií a vyššej odolnosti ekonomiky voči náročnému medzinárodnému prostrediu upravené nahor a predstavujú v priemere 1,0 %. Následne odborníci ECB očakávajú ďalší rast na 1,6 % v rokoch 2024 a 2025, podporovaný stabilným trhom práce, čoraz vyššou dôverou a oživením reálnych príjmov. Oživenie rastu v rokoch 2024 a 2025 je zároveň v dôsledku sprísňovania menovej politiky slabšie, než sa predpokladalo v decembrových projekciách.

Dnešné rozhodnutia sú uvedené v tlačovej správe zverejnenej na našej internetovej stránke.

Teraz podrobnejšie opíšem, ako hodnotíme vývoj hospodárskej situácie a inflácie, a následne sa zameriam na našu analýzu finančných a menových podmienok.

Hospodárska aktivita

Ekonomika eurozóny v poslednom štvrťroku 2022 stagnovala a vyhla sa tak doteraz očakávanej kontrakcii. Došlo však k prudkému poklesu súkromného domáceho dopytu. Vysoká inflácia, pretrvávajúca neistota a prísnejšie podmienky financovania naštrbili súkromnú spotrebu a investície, ktoré klesli o 0,9 % a 3,6 %.

V rámci základného scenára vývoja by sa malo hospodárstvo v nasledujúcich štvrťrokoch podľa všetkého zotavovať. Vzhľadom na ďalšie zlepšovanie podmienok na strane ponuky, pokračujúce obnovovanie dôvery a postupné dobiehanie veľkých sklzov v plnení objednávok zo strany podnikov by malo dochádzať k rastu priemyselnej produkcie. Rast miezd a pokles cien energií čiastočne vyrovnajú stratu kúpnej sily, ktorú v dôsledku vysokej inflácie zaznamenávajú mnohé domácnosti. To zasa podporí spotrebu.

Situácia na trhu práce je okrem toho napriek oslabovaniu hospodárskej aktivity naďalej priaznivá. Zamestnanosť v poslednom štvrťroku 2022 vzrástla o 0,3 % a miera nezamestnanosti v januári 2023 zotrvala na historickom minime 6,6 %.

Štátne podporné opatrenia na ochranu ekonomiky pred vplyvom vysokých cien energií by mali byť dočasné, cielené a stavané na zachovanie stimulov na znižovanie spotreby energie. S poklesom cien energií a ústupom rizík spojených s dodávkami energií je dôležité začať tieto opatrenia bezodkladne a koordinovane rušiť. Opatrenia, ktoré tieto zásady nerešpektujú, budú pravdepodobne zvyšovať strednodobé inflačné tlaky, čo by si vyžadovalo ráznejšiu reakciu menovej politiky. V zmysle rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ a usmernení Európskej komisie z 8. marca 2023 by okrem toho rozpočtová politika mala byť orientovaná na zvyšovanie produktivity našej ekonomiky a postupné znižovanie vysokej zadlženosti verejnej správy. Politiky zamerané na zvýšenie ponukovej kapacity eurozóny, predovšetkým v energetickom sektore, môžu pomôcť znížiť cenové tlaky v strednodobom horizonte. Vlády by v tomto smere mali pohotovo implementovať svoje plány investícií a štrukturálnych reforiem v rámci programu Next Generation EU. Reforma rámca správy ekonomických záležitostí EÚ by sa mala čím skôr uzavrieť.

Inflácia

Inflácia sa vo februári znížila na 8,5 %, odrážajúc ďalší prudký pokles cien energií. Inflácia cien potravín naopak pokračovala v raste a dosiahla 15,0 %, keďže predchádzajúci prudký nárast cien energií a ďalších vstupov do výroby potravín sa naďalej premietajú do spotrebiteľských cien.

Výrazné zostávajú i základné cenové tlaky. Inflácia bez cien energií a potravín sa vo februári zvýšila na 5,6 % a na vysokej úrovni sú stále aj ďalšie ukazovatele základnej inflácie. Inflácia cien neenergetických priemyselných tovarov vo februári vzrástla na 6,8 %, predovšetkým v dôsledku oneskorených účinkov predchádzajúcich ponukových obmedzení a vysokých cien energií. Na infláciu cien služieb, ktorá sa vo februári zvýšila na 4,8 %, tiež naďalej vplýva postupné premietanie predchádzajúceho rastu nákladov na energie, odkladaného dopytu v súvislosti so znovuotvorením ekonomiky a rastúcich miezd.

Vzhľadom na stabilné trhy práce a snahy zamestnancov o čiastočnú náhradu straty kúpnej sily spôsobenej vysokou infláciou dochádza k rastu mzdových tlakov. Mnohé podniky v sektoroch, ktoré čelia obmedzenej ponuke a opätovnému oživeniu dopytu, boli navyše schopné zvýšiť svoje ziskové marže. Väčšina ukazovateľov dlhodobejších inflačných očakávaní sa zároveň v súčasnosti pohybuje v okolí dvoch percent, vyžadujú si však ďalšie monitorovanie, predovšetkým vzhľadom na nedávnu volatilitu trhových ukazovateľov inflačných očakávaní.

Hodnotenie rizík

Riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho rastu sú naklonené na stranu pomalšieho rastu. Dlhodobo zvýšené napätie na finančných trhoch by mohlo viesť k výraznejšiemu sprísneniu širších úverových podmienok, než sa očakáva, a utlmiť dôveru. Neoprávnená vojna Ruska proti Ukrajine a jej ľudu naďalej predstavuje významné riziko pomalšieho hospodárskeho rastu, ktoré môže spôsobiť opätovný rast cien energií a potravín. Hospodársky rast v eurozóne by mohlo dodatočne nepriaznivo ovplyvniť aj prudšie než očakávané oslabenie svetového hospodárstva. Podniky by sa však mohli náročnému medzinárodnému prostrediu prispôsobiť rýchlejšie, čo by spolu s odznievaním energetického šoku mohlo prispieť k rýchlejšiemu rastu, než sa momentálne očakáva.

Medzi riziká rýchlejšieho cenového vývoja patria existujúce tlaky v cenovom reťazci, ktoré by v krátkodobom horizonte stále mohli spôsobiť ďalší rast maloobchodných cien nad rámec očakávaní. Domáce faktory, napríklad dlhodobý rast inflačných očakávaní nad úroveň nášho cieľa alebo vyšší než očakávaný rast miezd a ziskových marží, by mohli spôsobiť ďalšie zvyšovanie inflácie, i v strednodobom horizonte. Rýchlejšie než očakávané hospodárske oživenie v Číne by okrem toho mohlo vyvolať nový nárast cien komodít a zahraničného dopytu. Pokiaľ ide o riziká pomalšieho cenového vývoja, dlhodobo zvýšené napätie na finančných trhoch by mohlo viesť k zrýchleniu dezinflácie. Klesajúce ceny energií by navyše mohli mať za následok zníženie tlaku základnej inflácie a miezd. Oslabenie dopytu, okrem iného v dôsledku výraznejšieho spomalenia poskytovania bankových úverov alebo silnejšieho než projektovaného účinku transmisie menovej politiky, by tiež prispelo k nižším cenovým tlakom, než sa v súčasnosti očakáva, a to najmä strednodobo.

Finančné a menové podmienky

V týždňoch po našom poslednom zasadaní došlo k značnému zvýšeniu trhových úrokových mier. V tomto raste však v posledných dňoch vzhľadom na výrazné napätie na finančných trhoch zaznamenávame výrazný obrat. Bankové úvery poskytované podnikom v eurozóne zdraželi. Poskytovanie úverov podnikom sa v dôsledku slabšieho dopytu a prísnejších úverových podmienok ďalej oslabilo. Zdraželi aj úvery domácnostiam, najmä vzhľadom na vyššie úroky hypotekárnych úverov. Tento nárast úverových nákladov a následné zníženie dopytu, spolu s prísnejšími úverovými štandardmi, viedli k ďalšiemu spomaleniu rastu úverov poskytovaných domácnostiam. Vzhľadom na slabšiu úverovú dynamiku došlo k prudkému spomaleniu rastu peňažnej zásoby, ku ktorému prispievajú jej najlikvidnejšie zložky.

Záver

Inflácia má podľa projekcií zostať príliš vysoká príliš dlho. Rada guvernérov sa preto dnes rozhodla zvýšiť tri kľúčové úrokové sadzby ECB o 50 bázických bodov, v súlade s naším odhodlaním zabezpečiť včasný návrat inflácie na úroveň nášho strednodobého cieľa 2 %. Zvýšená úroveň neistoty zdôrazňuje potrebu prijímať naše rozhodnutia o menovopolitických sadzbách na základe aktuálnych údajov. Budeme sa pritom riadiť svojím hodnotením inflačného výhľadu na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Pozorne sledujeme aktuálne napätie na trhu a v prípade potreby sme pripravení prijať opatrenia na zachovanie cenovej a finančnej stability v eurozóne.

V každom prípade sme pripravení všetky svoje nástroje v medziach nášho mandátu upraviť, aby sme zabezpečili návrat inflácie na našu cieľovú úroveň 2 % v strednodobom horizonte a naďalej plynulú transmisiu menovej politiky.

Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.

Doslovné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.